Zákon môže údajne vniesť do stredoeurópskeho priestoru prvky nestability a slovenská diplomacia bude preto od Maďarov požadovať, aby normu zladila s medzinárodným právom.
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Jaroslav Chlebo hovorí, že obsah zákona je aj v rozpore so závermi tzv. benátskej komisie. "Maďarsko ním spochybňuje i základnú medzištátnu slovensko-maďarskú zmluvu. Zasahuje do územia okolitých krajín a jeho realizácia by znamenala narušenie princípu nediskriminácie, ktorý je jedným zo základných princípov Európskej únie," povedal Chlebo.
Poslanec SMK Árpád Duka-Zólyomi naopak tvrdí, že je to právna norma, ktorá nezasahuje do slovenskej legislatívy. "Ak má Slovensko k zákonu výhrady, malo by si ich vyjasniť v rokovaniach s maďarskou stranou," povedal.
Poslanec za SMK a člen zahraničného výboru tiež odmieta názor, že tzv. štatutárny zákon vnáša nacionalizačné prvky do európskeho priestoru. Je presvedčený, že slovenské výhrady si obe strany vyjasnia na vládnej úrovni tak, že zákon nebude nikomu prekážať.
Najbližie stretnutie Chleba s jeho maďarským náprotivkom Zsoltom Némethom je naplánované na 16. novembra v Bratislave. Zákon prijatý maďarským parlamentom 19. júna zaručuje určité zvýhodnenia Maďarov žijúcich v susedných štátoch, okrem Rakúska. Vzťahuje sa na občanov SR, Slovinska, Rumunska, Chorvátska, Juhoslávie a Ukrajiny, ktorí so statusom zahraničného Maďara získajú aj sociálne, pracovné, študijné a kultúrne výhody, napríklad finančnú podporu, pokiaľ dajú svojich potomkov vzdelávať v maďarčine.
(čtk, sita)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
