ktorá po vlaňajších problémoch podala organizátorom pomocnú ruku a "objavila" rely (a trate) aj pre Považie. Nezaškodí sa však obzrieť za míľnikmi 32. Rallye Matador Tatry.
Úplne na začiatku histórie stála známa motocyklová Popradská valaška, avšak divácky záujem a obetavosť domácich funkcionárov volali po väčšom podujatí. Tak sa v auguste 1969 zrodila prvá Tatranská rallye, na ktorej štartovalo 15 posádok. Ako majstrovstvá republiky sa táto súťaž konala už pri jej druhom pokračovaní (september 1970), štvrtý ročník (1972) sa išiel po prvý raz aj ako Pohár mieru a priateľstva. Perličkou je vari to, že súčasťou programu bola napríklad aj skúška akcelerácie, brzdenia, ovládania vozidla. Piaty ročník Rallye Tatry bol už malým medzníkom v jej ďalšej histórii, pretože ozdobou štartovej listiny bol poľský pretekár Zasada, štartujúci s manželkou na Porsche Carrera a trať mala dve etapy dennú a nočnú a v noci sa jazdilo aj na X. ročníku pretekov v roku 1978. Veľmi sľubný bol ale rok 1979 (XI. ročník), keď po prvý raz prišiel pod Tatry zástupca FIA W. Biebinger a jeho verdikt znel: trať i organizácia spĺňa predpoklady na majstrovstvá Európy a to bol úvodný impulz k ére "veľkých" Tatier, aj keď po prvý raz sa tieto preteky išli ako ME až v XV. ročníku v roku 1982, zato v XIII. boli súčasťou Alpe Adria Cupu, v XV. sa zápolilo aj o Pohár Mitropa cup a medzi známymi posádkami nechýbali mená ako Mattig, Haugland, Ceccato...
Veľmi radostne vstúpila Rallye Tatry do tretej desiatky svojej histórie. ČSSR zvíťazila nielen v Pohári mieru a priateľstva, ale úspechy žala aj v súťaži jednotlivcov. Po trojročnej odmlke vystúpila na piedestál reprezentačná dvojica Pavlík Jirátko. Trať podtatranskej rely sa menila v roku 1992 na jej XXIV. ročníku, keď prechádzala cez okresy Poprad, Stará Ľubovňa a Spišská Nová Ves. Novým miestom štartu a cieľa bol priestor pred OD Poprad, zaujímavé trasy vznikli vo vojenskom priestore v Zaľubici. Sľubný bol aj rok 1994, keď po dvadsiatich piatich rokoch urobila priaznivcom motorizmu radosť slovenská posádka Bereš Kočí a svoje prvenstvo zdupľovala aj o rok neskôr. Druhí vtedy skončili Drotár s Bánocim a domácej posádke Haberman Hadžia patrila 7. priečka. XXIX. ročník bol opäť zaratúvaný do ME, preteky boli zároveň slovenským a poľským šampionátom a po prvý raz sa na ňom objavila posádka Kulig Baran. Preteky však kvôli technickej poruche nedokončila a krátko pred cieľom musela preteky vzdať. Triumfoval Drotár s Bánocim.
Pod Tatrami sa pravidelne schádzala veľmi slušná konkurencia, najprv to boli kvalitné československé posádky, neskôr aj slávne európske tandemy. Už od začiatku tatranskej rely môžeme registrovať mená ako Hubáček Rieger (Renault Alpine), manželia Zasadovci , Lundström a ďalší. V roku 1976 tu po prvý raz štartoval Johny Haugland, postupne sa začali objavovať Křeček, Kvaizar, Trajbold, Pech, štartovné pole obohatili Taliani Ceccato, Corradin, Poliak Bublewicz. Smutný bol XII. ročník, keď takmer v jeho závere zahynul Bulhar Poptešev. Od roku 1997, keď sú Tatry opäť súčasťou seriálu ME, sa čoraz viac objavujú aj ďalší poľskí jazdci, ako už spomínaný Kulig, ale aj Kuzaj či Kuchar.
Ekonomické problémy už aj v minulých rokoch niekoľkokrát pohrozili popradským organizátorom, ale nesmierne obetavosť domácich usporiadateľov zakaždým dokázala chmáry rozohnať. Vlani malo podujatie dosť atypický záver, keď sa na zásah členov Lesoochranárskeho združenia VLK zrušili niektoré rýchlostné skúšky.
Autor: lukas
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
