pracovat. Sú na tom totiž lepšie, ked poberajú podporu, komentovala výsledky štúdie o životnej úrovni, zamestnanosti a trhu práce v SR vedúca výskumného tímu Svetovej banky Anna Revenga. Dodala, že tieto nedostatky podla nej zvyšujú nezamestnanost na Slovensku, môžu vytvárat pascu chudoby a vyvíjajú tlak na financnú udržatelnost systému sociálnej pomoci.
Exaktný výskum teda potvrdil, co všetci už dávno vieme, iba vládnuca koalícia doteraz nemala chut, ale predovšetkým asi politickú vôlu, zmenit ho. O nieco sa síce snaží nový Zákonník práce, ktorý zacne platit od apríla budúceho roka, lenže táto už príliš dlho trvajúca hra na falošnú charitu, stojí danových poplatníkov miliardy korún rocne. Pri chudobnej štátnej kase by sa ovela zmysluplnejšie dali použit v školstve ci v zdravotníctve.
Nikto nestrká všetkých nezamestnaných do jedného vreca, o tom tu rec nie je. Rec je o tej nemalej skupine, ktorú z každodenného života vo
svojich obciach a mestách poznáme všetci. Už niekolko rokov nariekajú, že žijú v chudobe, sociálka im sotva vystací na biedne živobytie, ale nic nerobia preto, aby svoju situáciu zmenili. Dokonca, ked im úrad práce ponúkne robotu, hladajú spôsob ako ju odmietnut. Mnohí sa rovnako správajú aj pri ponuke na rekvalifikáciu. Svoju životnú úroven už dávno znížili na hranicu chudoby, stací im, že majú co zjest a vypit. Dalšia skupina je šikovnejšia. Berie podporu v nezamestnanosti alebo sociálku a veselo pracuje. Mnohí podnikatelia majú totiž radšej robotníkov na cierno. Nemusia platit odvody, nezatažujú ich povinnosti vyplývajúce zo Zákonník práce, a tak dalej a tak dalej. A tí, ktorí pracujú na cierno? Mnohí z nich majú spolu s podporou mesacný príjem vyšší, ako tí, ktorí sú riadne zamestnaní. Preco by sa teda mali riadne zamestnat? Navyše, keby to aj urobili, lahko sa môže stat, že manželka o podporu príde. Takže, všetci sú spokojní, iba diery v štátnej kase sa neúmerne zväcšujú. Podla odhadov na Slovensku pracuje bez náležitých zmlúv okolo 130-tisíc ludí. Dokázat prácu na cierno je však dnes také komplikované, že pred platnou legislatívou cúvajú aj inšpektori Národného inšpektorátu práce. Podla súcasne platného Zákonníka práce, môžu ludia napríklad pracovat mesiac bez toho, aby podpísali nejakú zmluvu alebo dohodu. Ked sa pracovník a zamestnávatel dohodnú a budú tvrdit inšpektorovi, že ich pracovný vztah zacal iba vcera, inšpektor nic nezmôže. Dalšie slovenské špecifikum spocíva v tom, že zamestnávatelia nie sú povinní mat na pracovisku personálnu agendu. A tak aká kontrola napríklad v polnohospodárstve, v stavebníctve?
Ako to v živote beží, všetci vieme, ale každý si hladí svojho. Skúsme však trochu pocítat. V prvom polroku tohto roku vyplatili okresné úrady na dávke sociálnej pomoci evidovaným nezamestnaným vyše 5,2 miliardy korún. Národný úrad práce vyplatil za to isté obdobie na podpore v nezamestnanosti vyše 2,6 miliardy korún. Najväcší balík týchto penazí zákonite smeroval do Košického a Prešovského kraja, kde je nezamestnanost najvyššia. Je viac než pravdepodobné, že práve tu jestvuje velká skupina ludí, ktorá tieto peniaze dostala neoprávnene. Danových poplatníkov by preto mohlo zaujímat, ako efektívne aj v tomto smere, vláda hospodári s ich peniazmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
