slávneho Zákona o zahraničných Maďaroch (ZZM). Menovite a konkrétne štátneho tajomníka Jaroslava Chleba, ktorý roztočil okolo ZZM hotovú kampaň, až to vyzerá, akoby práve na tejto kauze chcel zbudovať svoju politickú budúcnosť. Maďarským "štatútovým zákonom" sú z Chlebovej iniciatívy doslova zavalené slovenské médiá - zbytočne a veľmi kontraproduktívne.
ZZM, ktorý prijal budapeštiansky parlament ešte v lete a do platnosti má vstúpiť 1.januára, je pritom vskutku dosť pochybný a neštandardný. Je zrejmé, že niekoľkými svojimi ustanoveniami naozaj zachádza za hranice doterajšej legislatívy aplikovanej "materskými krajinami" smerom k ochrane vlastných menšín v iných štátoch. Toto konštatovala nedávno tzv. Benátska komisia (BK), u ktorej inicioval, dva dni po schválení (!!), preskúmanie tohto zákona rumunský premiér Nastase.
Správa BK má 23 strán ťažkého anglického textu a prelúskať sa ňou môže len poriadny fanatik; ak vás netrafí predčasne zo štúdia mŕtvica, dozviete sa však z nej napr. aj to, že "štáty majú možnosť na jednostranné riešenia v záujme ochrany národnostných menšín bez ohľadu na to, či tieto žijú v susedných krajinách alebo inde". Medzinárodná legitimita týchto riešení je potom predmetom právnej analýzy BK, ktorá konštatuje nevyjasnenosť či spornosť niektorých paragrafov maďarského zákona, a to výlučne vo vzťahu k ustanoveniam, ktoré by mali byť účinné mimo výsostného územia MR. Tieto by sa mali precizovať a dohodnúť dvojstrannými rokovaniami. (Pán Chlebo ich má absolvovať o týždeň, čo mu v strašení a mútení hláv nijako nebráni.) Pričom BK pripomína, že ak sa už v daných oblastiach, ktorými sú školstvo a kultúra, vyvinulo akési medzinárodné zvykové právo, predpokladá sa možnosť "materskej krajiny" aj jednostranne aplikovať podobné riešenia.
Najkritickejšie správa pojednáva tzv. "legitimácie zahraničného Maďara" (Slováka, atď), pretože ich bežné užívanie ako normálneho občianskeho preukazu zakladá nebezpečenstvo inštitucionalizácie politického vzťahu k "materskej krajine". Toto však už štátny tajomník Chlebo zo správy BK nevyzdvihuje. To by totiž musel v prvom rade žiadať okamžitú novelizáciu aj nášho zákona o zahraničných Slovákoch.
A ešte jedna zaujímavosť sa dá vyčítať zo správy BK: Tento typ zákonov o "pokrvných príbuzných" už má svojich predchodcov, ani jeden však ešte nikdy nebol predmetom kampaní zo strany "postihnutých" štátov, či dokonca agendou medzinárodných sporov. Až tento maďarský... Pričom je dôležité a pikantné zároveň, že v spore s Budapešťou sú iba Bukurešť (aj tá dosť zľavila z pôvodnej razancie) a Bratislava. Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko a Ukrajina sú v kľude, ba v Kyjeve dokonca vítajú, že ich utrápeným občanom z cudzieho mešca čosi kvapne...
ZZM je teda sporná, neštandardná, nesystémová "výpomoc" menšine, a v exteritoriálnej účinnosti aj formálne narúša výsostnú právnu moc iných štátov na vlastnom území. To je o obsahu, pričom formu a filozofiu Benátska komisia nenapáda. Podstatné je ale čosi celkom iného: Odbudne niečo zo slovenskej zvrchovanosti, národnej svojbytnosti či bohatstva, ak by aj - napríklad - získali rodiny s dvoma deťmi, pokiaľ ich zapíšu do maďarskej školy, finančnú výpomoc od budapeštianskej vlády?! Áno, zákon je diskriminačný - presne tak ako slovenský; zvýhodňuje (smiešne) istú časť občanov iných krajín. No a čo?! Nie je to na úkor nikoho; čistokrvní Slováci (Rumuni, Srbi, atď) nebudú šťastnejší, bohatší ani krajší, keby tohto zákona nebolo.
To je podstata: ZZM je možno hlúpy, sporný i nešťastný, ani v prípade totálnej aplikácie však nikomu neuškodí. Jeho skutočný hrot smeruje dovnútra maďarskej politiky, je akýmsi "billboardom" v predvolebnej agende Orbánovej vlády, ktorá pod tlakom zahraničných i domácich "Maďarov z povolania" musí zbierať voličov napríklad aj z tábora extrémistu Csurku. O tom je celý ZZM, o ničom inom.
Preto sú politické tance a predvádzanie sa štátnych tajomníkov trápne a scestné. Chlebo si mohol spokojne odpustiť barnumskú kampaň a ísť v tichosti do Budapešti rokovať s partnermi. Miesto toho sa producíruje po slovenských médiách a otravuje ovzdušie kauzou, ktorá nemá reálny obsah. O tom, krásne paradoxne, najlepšie svedčí rakúska výnimka z maďarského zákona, ktorú stále pripomína. Predsa ak vstúpime do EÚ spolu s Maďarmi v r. 2004, čo je najvyššia priorita práve tej inštitúcie, ktorá Chleba (podaromnici) platí, pomery medzi SR a MR sa budú riadiť aj na menšinovom poli legislatívou EÚ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
