sa totiž v rámci novely trestného zákona zbehli dva návrhy na tento ústredný motív, ale diametrálne odlišného smerovania. Jeden slobodu prejavu rozširoval, druhý zužoval. A dopadli veľmi zle; v dvoch hlasovaniach, síce iba tesnou väčšinou, poslanci rozhodli presne naopak, ako mali.
Zásadná poznámka úvodom: Sloboda prejavu nie je iba akési ústavou chránené právo. Tých je dnes v základných zákonoch európskych štátov hotové more. Sloboda prejavu je však hodnota z najvyšších, základný stavebný kameň západnej civilizácie. Dá sa iste súhlasiť s názorom Daniela Lipšica, ktorý o včerajšej trestnej novele povedal, že "zasadila úder pod pás slobode slova". Lipšic ale argumentuje iba právne; pripúšťa obmedzenie základných práv všeobecne, v záujme legitímnych, ústavou vymedzených účelov. A v daných prípadoch takéto dôvody - celkom správne - nevidí. A preto ako právnik protestuje. Špeciálne v prípade slobody prejavu ale existuje ešte námietka iná, závažnejšia.
Jednoduchšou kauzou je Galbavého návrh na zrušenie paragrafov o hanobení štátu, jeho symbolov a činiteľov. To, že táto zmena k väčšej slobode vyjadrovania neprešla, je skutočnosť naozaj hanebná a škandalózna. Ak DS toto komentuje, že "poslanci nedokázali v sebe prekonať malého boľševika", mýli sa iba v jednom: Ten boľševik vôbec nie je malý.
Niet jediného dôvodu, prečo by sa nemohol slobodný človek vyjadrovať o subjektoch, na ktoré iba deleguje svoje originálne právomoci, napríklad o prezidentovi, ako sa mu páči. Trebárs aj vulgárne - každý, kto sa cíti dotknutý, sa môže brániť v občianskoprávnom konaní. Na smiech sú špeciálne paragrafy. Fakt, že parlament ich nezrušil, je príznakom nadradenia štátu nad indivíduum, čo je v príkrom rozpore s hodnotovými základmi západnej civilizácie.
O čosi zložitejšie vyzerá druhý včerajší omyl poslancov. Schválenie trestnosti šírenia tzv. osvienčimskej lži, resp. schvaľovania zločinov fašizmu (na návrh OKS - až tri roky!) sa zdá ako legitímne obmedzenie slobody prejavu (na rozdiel od nezmyselného hanobenia). Európa nesie vo svojej pamäti traumu z hrôz 2.svetovej vojny, takže jedna z ústavných podmienok, "obmedzenie slobôd iných", sa zdá byť ako-tak akceptovateľná. Záleží naozaj od prístupu a výkladu; ťažko sa sporiť s teóriou, že keby Hitler nedostal šancu indoktrinovať svojimi rasistickými bludmi Nemecko, k vojne ani holocaustu by nedošlo. Je to proste fakt.
Ale, po prvé: Dnes v Európe neexistujú "demokracie" typu Weimarskej republiky. Dokonca ani na Slovensku. Aj súčasný svetový poriadok, s dominantnou rolou NATO a EÚ v Európe, je definitívne o inom, ako bol pred sedemdesiatimi rokmi. Takže nič podobného už dávno naozaj nehrozí. Používanie slobody slova v akejkoľvek extrémnej polohe v demokraciách 21. storočia už jednoducho nemôže viesť k "obmedzovaniu slobôd iných". Je to nezmysel.
Druhý a ešte silnejší je filozoficko-systémový argument pre tvrdenie, že sa nesmie trestať NIJAKÝ slovný prejav, nech je akokoľvek perverzný, obludný, urážlivý atď. Predviedol sa práve včera - trestná bude nielen "osvienčimská lož", ale naďalej aj absurdné hanobenie. Otázka: Kto je ten premúdry, ten všeznalý a superobjektívny, čo narysuje neprekročiteľnú hranicu? V ČR je už trestne stíhaný akýsi pomätenec, ktorý verejne velebil bin Ládina. Tamisto sa stíha už aj jeden komunista, ktorý vo vlastných novinách chválil bývalý režim! Stačí jedna ďalšia novela a - zavrieme za chvíľu aj Andrassyho s Ficom?! Veď obaja opakovane hovoria, že za socializmu bolo čo-to lepšie ako teraz. Jednoducho a jasne: Inštitút "verbálneho deliktu" je z princípu v absolútnom rozpore so slobodou.
Tak je to a nie inak; "osvienčimská lož" nie je kriminálny čin, ale obyčajný idiotizmus. Za mentálnu vyšinutosť však spoločnosť nesmie nikoho trestať. Blbosť nie je trestný čin, ale osobnostný handicap. Tá hranica trestnosti je inde - tam, kde zlé slovo prechádza v čin. Trestnosť slovného prejavu smie zakladať až inicializácia násilia. A napodiv - na toto zákony už dávno máme, avšak zďaleka sa naplno neaplikujú.
Za verejne šírené názory sa v normálnej spoločnosti ľudia majú zodpovedať nie pred súdom, ale pred verejnou mienkou. Tá ich môže a má odsúdiť - morálne. Sloboda prejavu je ale posvätná a jej najcitlivejším barometrom sú práve extrémistické názory. Jedine ich existencia a voľné šírenie je dôkazom, že sme naozaj slobodní. Preto je včerajšie resumé také smutné: Zákon o "osvienčimskej lži" a nezrušenie "hanobenia" sú potvrdením toho, že priestor slobody sa nám opäť o čosi zúžil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
