(čítaj aj na strane 6). Podľa predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Vladimíra Palka prijatie tohto zákona je dôkazom toho, že šance SR stať sa členom NATO sú naozaj vysoké a počíta sa s ňou v tomto procese. Šéf integračného výboru František Šebej si myslí, že týmto rozhodnutím sa Slovensko vrátilo po siedmich rokoch do úlohy favorita.
Palko ocenil, že sa za SR prihovorili aj kongresmanmi, ktorí majú korene na Slovensku. "Politici, senátori, kongresmani, ktorí majú korene mimo národov USA, často takýmto spôsobom lobujú v prospech rodákov," povedal TASR. Šebej pripomenul, že SR sa týmto zákonom dostáva tam, kde bola v roku 1994-95. "Už raz sme boli spomenutí v zákone Kongresu. Po tom, čo urobila Mečiarova vláda v priebehu roku 1995, bolo v roku 1996 Slovensko z ďalších zákonných noriem prijatých kongresom o rozširovaní NATO vymazané," konštatoval.
Šéf Strany občianskeho porozumenia Pavol Hamžík chápe prijatie zákona ako podporu "najrozhodujúcejšieho člena NATO", pokiaľ ide o jej budúce rozširovanie. Podľa jeho názoru sa Slovensko dostalo tam, kde malo byť už v roku 1997 pri rozhodnutí o rozšírení aliancie o Česko, Poľsko a Maďarsko. "Máme veľmi dobrú šancu na pražskom summite byť pozvaní do Severoatlantickej aliancie. Ostatné veci, týkajúce sa pripravenosti krajiny i armády, sú v našich rukách," uviedol. Vrátil sa aj k minulosti, keď po neúspešnom referende o vstupe SR do NATO abdikoval na funkciu ministra zahraničných vecí SR. Rozhodnutie Snemovne preto v tomto kontexte vníma ako satisfakciu aj za svoju abdikáciu. "Vtedy nebola šanca naplniť vládou proklamované ambície. Z môjho pohľadu nemalo vtedy zmysel pokračovať v niečom, čo bolo nedosiahnuteľné," zdôraznil Hamžík.
Árpád Duka-Zólyomi (SMK) prijíma rozhodnutie Snemovne reprezentantov ako veľmi dobrú správu, pretože máme skutočné možnosti a nádej, že na budúci rok môžeme dostať pozvánku na členstvo v tomto politicko-bezpečnostnom zoskupení. "Treba brať veľmi vážne signál USA, pretože je to prejav dôvery. Ešte máme rok. Základom integrácie do NATO je stabilita v štáte a jej garancia. Toto si musia uvedomiť nielen politici, ale aj občania. Ak ich nebudeme vylepšovať a upevňovať, môžu nastať problémy. Ale nebude tiež jedno, ako sa skončia parlamentné voľby," vyhlásil pre TASR. Rozhodnutie Snemovne vníma aj ako dôkaz, že od roku 1998 postupuje zahraničná politika a diplomatická ofenzíva dobrým smerom.
Irena Belohorská (HZDS) taktiež s radosťou prijala rozhodnutie snemovne. "Máme podporu lídra rozširovacieho procesu Severoatlantickej aliancie. Výrazný počet hlasov kongresmanov je možno odrazom zmenenej situácie vo svete po 11. septembri. Viacerí politici v Európe i USA si uvedomili, že spoluprácu proti takýmto novým rizikám treba robiť v celej šírke," dodala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
