záverečných jesenných stretnutí v Petržalke, doma so Žilinou a úplne na záver v Košiciach, sami zahodili možnosť nastupovať na ne s osembodovým náskokom pred zostupovou priečkou v tabuľke. Zlyhali práve v zápase s Dubnicou na domácej tráve, v zápase, v ktorom sa hralo v podstate o "šesť" bodov. Na druhej strane faktom je i to, že nie každý zápas sa vydarí. Po remíze Tatrana Prešov s Dubnicou však zarazilo, že mužstvo v zeleno - bielom nezopakovalo dva predošlé výkony so Slovanom a v Púchove hlavne z hľadiska nasadenia. Kým v spomínaných dueloch slávili úspechy i vďaka príkladnej bojovnosti, o ostanom to povedať nemožno. Prečo jedno superligové mužstvo nie je schopné zapnúť, zabojovať trikrát po sebe? Týmito slovami sme oslovili trénera FC Tatran Prešov Jindřicha Dejmala (na fotografii).
"Názory na túto otázku som počul z viacerých strán. A niektoré ma vnútorne štvú. Ľudia sa ma pýtali, to naozaj tí hráči nechceli? Podľa mňa mať prezentovať takéto názory je riadna hlúposť. Ja tvrdím pravý opak. Chlapci veľmi chceli. Stále ale tvrdím, že máme neskúsené mužstvo. Myslím, že odpoveď je treba hľadať v myslení našich futbalistov. Tí sú málo psychicky odolní. Ďalej túto myšlienku nechcem rozvíjať, aby sa nebodaj niekto neurazil... Všetko začína v hlavách. Ak mužstvo nastupuje na zápas bez stresu, je na nepoznanie ako keď "musí". Napríklad, ideme do Púchova a každý nám vraví aký "náter" nás tam čaká. My ale nemáme čo stratiť, tak nastupujeme odľahčení o "problém musíme". Môžeme akurát prekvapiť. Stane sa a príde domáci duel s Dubnicou. Celý týždeň potom hráči počúvajú, pozor súper je v podobnej situácii ako my pred týždňom, nemá čo stratiť. Buďte preto obozretní. A oni s týmito myšlienkovými pochodmi idú na trávnik. Dopadlo to napokon tak ako dopadlo a i ja som bol výkonom mužstva rozčarovaný. Napriek tomu som svoje názory, čo tomu zápasu predchádzalo musel obhajovať. O problémoch vo vnútri tímu vieme predsa najlepšie my, ktorí sme s ním denno denne. A teraz k jadru vašej otázky. Dodnes si sám neviem na ňu nájsť správnu odpoveď. Prečo raz, dvakrát zažiaria, aby vzápätí prepadli... To ma úprimne znepokojuje, najmä pre zvyšnými tromi jesennými zápasmi." Na koho v nich tatranci narazia, to sme už spomenuli. Petržalka a Žilina hrajú o marssuperligovú špicu, Košiciam zase posledná priečka nesvedčí a chcú v tabuľke rozhodne vyššie. Ružové okuliare pred touto sériou zápasov si nasadzovať v Prešove nemôžu. Hoci pritom nik netvrdí, že prekvapenia sú vylúčené... "To všetko je nám jasné, lenže... Pozrime sa na náš káder. Chýba mu predovšetkým vodcovská osobnosť, schopná i v samotnom jeho vnútri v zložitých chvíľach mužstvo vyburcovať priamo na ihrisku. Zakričať na spoluhráčov, lebo oni keď sa im nedarí, medzi sebou nekomunikujú, klesajú na duchu. A práve takéto zomknutie futbalovej partie bude i v zvyšných troch stretnutiach nanajvýš potrebné." Každý zápas je iný a nikde vopred nie je napísané, že i napriek chýbajúcej pevnejšej kostre mužstva, schopnej zabrať v pravý čas v tom ktorom súboji, vyjdú zeleno - bieli hoc už i z najbližšieho stretnutia v Bratislave naprázdno... "Svoju predstavu, samozrejme, o najbližšom superligovom zápolení mám. Ale práve preto, že naše výkony sú také nestále, pokojne spávať nemôžem. Ako však vravíte, každý zápas je iný. Nuž a ak ten v Petržalke bude odohraný fair play, tak naozaj som presvedčený, že si tam hanbu spraviť rozhodne nemusíme. Naopak, dá sa tam urobiť "výsledok". Avšak za predpokladu, že vychytíme jeden zo svojich lepších dní."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
