tomu, že je poznačená modernou výstavbou, zachovala si svojrázny dedinský charakter. Svedčí o tom aj množstvo typických dedinských dreveníc, ktoré sú dodnes udržiavané v pôvodnej kráse. Demänová je zaujímavá aj tým, že prichýlila mnohých ľudí z obcí, ktoré boli zaplavené kvôli výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Títo si do svojich nových domovov, okrem iného, priniesli aj svoje zvyky a tak aj vďaka nim tu môže pozorný návštevník nahliadnuť do pestrej palety tradícií celého horného Liptova. Sú zhmotnené v prácach ľudových remeselníkov, ale ich výrazom sú aj chutné tradičné liptovské jedlá, ktorých recepty sa dedia z pokolenia na pokolenie. Varia sa tu také špeciality ako sú liptovské droby, kutle so štikancami, bryndzové pirohy, kapustnica so slepou kurou a - ako inak - chýrne liptovské bryndzové halušky.
Halušky, ktoré majú také významné miesto v našej národnej kuchyni, že sa stali jej symbolom, sú však známe aj v susedných krajinách. Pôvodne sa robili iba z múčneho cesta z ražnej, prosnej alebo pohánkovej múky. Potom ako u nás zdomácneli zemiaky (koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia) začalo prevládať múčno-zemiakové cesto. Spočiatku mali zemiaky vlastne iba nahradiť vzácnu múku, ktorej bolo často málo. Avšak zemiaky v mnohých prípadoch zlepšili aj chuť suchej obilninovej stravy i samotných múčnych ciest. Tak sa cestá s pridaním zemiakov stali veľmi obľúbené a často používané. Pripravovali sa tak, že do múky sa pridávali postrúhané varené alebo surové zemiaky. Príprava čisto múčnych halušiek sa v tradičnej ľudovej strave zachovala iba v tých oblastiach, v ktorých boli dobré klimatické podmienky a obilia tam bolo dosť. Tu sa halušky používajú aj ako závarka do polievok, alebo ako príloha k mäsu, ale aj ako samostatné jedlo napríklad s vajíčkom. Halušky zo zemiakovo-múčneho cesta sú známe na celom území Slovenska, avšak kedysi ich najčastejšie varili v oblastiach, kde bol rozšírený chov oviec. Halušky s bryndzou či kyslou kapustou tak neodmysliteľne patrili najmä do dreveníc na strednom a východnom Slovensku. O ich obľube a rozšírenosti svedčí aj množstvo názvov, ktoré majú: strapačky, trepanky, glgačke, čuse, hičkoše, nočky. Pôvodne sa pripravovali tak, že sa redšie cesto hádzalo po kúskoch z drevenej doštičky nožom do vriacej vody. Ako nás upozornila naša kuchárka pani Barbora Halahijová, pravé liptovské halušky musia byť malé. Zemiaky na cesto sa musia strúhať na jemnom trele a to nie hocijako, ale s láskou. Nesmú sa totiž veľmi pritláčať, aby zmes nebola drsná. Dôležitá je aj kvalita zemiakov, nemali by byť sypké a ako sme sa dozvedeli, do cesta pravých liptovských halušiek sa nepridáva žiadne vajce. Cesto je dobré vtedy, ak doň zapichneme varechu a tá zostane stáť. Pri hádzaní halušiek si treba dať pozor na to, aby bol lopárik dostatočne namočený a aj nôž počas hádzania treba namáčať do vody. Dnes už hádže halušky málokto, väčšina gazdín si pomáha kovovým sitom, ale nech už ich robia akokoľvek, halušky sú naše a k Slovensku neodmysliteľne patria.
Liptovské bryndzové halušky
600 g zemiakov, 300 g hladkej múky, 250 - 300 g bryndze, údená slanina, 1 cibuľa, soľ.
Očistené zemiaky postrúhame, pridáme múku a vypracujeme cesto, ktoré dochutíme soľou. Do vriacej vody nahádžeme pomocou noža halušky a necháme ich dvakrát prevrieť. Potom ich vyberieme, premyjeme v mise so studenou vodou a omastíme. Nasypeme na ne bryndzu, dobre premiešame a polejeme opraženou slaninkou a cibuľkou. Podávame so žinčicou alebo s mliekom.
Obarky s bryndzou
Voda z halušiek, halušky, bryndza, zemiaky.
Do vody, v ktorej sa varili halušky, dáme kúsky zemiakov, ktoré nám ostali zo strúhania. Necháme ich variť, pridáme halušky a jednu až dve lyžice bryndze, premiešame, dochutíme soľou a podávame tak, že priamo do taniera ešte do obarkov vlejeme mlieko.
Strapačky s kyslou kapustou
Cesto ako na bryndzové halušky, kyslá kapusta, soľ, údená slanina.
Z cesta nahádžeme halušky, ktoré uvaríme a scedíme. Na masti krátko udusíme kyslú kapustu, ak je treba, predtým ju pokrájame na drobno. Halušky premiešame s udusenou kapustou a omastíme vyškvarenou údenou slaninkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
