Dnes predstavíme do zákulisia vedca, ktorý svoj vytýčený cieľ napriek všetkým prekážkam dosiahol. Nielen vynálezcovia, ale aj jazykovedci môžu byť úspešní. Veď rozlúštiť písmo mŕtveho jazyka dávnych civilizácií nie je žiadnou maličkosťou. Mladému vedcovi sa podarilo rozlúštiť nápisy na hlinenom disku, ktoré boli dlhé tisícročia záhadou. Kotúč s priemerom 16 milimetrov našli v ruinách mesta Faistos v roku 1908. Jeho vek archeológovia odhadli na 3600 rokov. Väčšina vedcov sa zhodla na tom, že kotúč pochádza z minojskej kultúry. Zastavíme sa pri histórii Kréty, ktorá bola vhodným odrazovým mostíkom aj pre Stevena Rogera Fischera, ktorý tisícročia nerozlúštené písmo rozlúštil.
Minojská kultúra trvala asi šesto rokov, kým ju nenahradila mykénska. Podľa historikov k zániku minojskej kultúry prispel výbuch na ostrove Théra. Dnes je tento ostrov známy pod menom Santorín a je vyhľadávaným turistickým miestom. Existenciu Minojčanov nepotvrdzovali príbehy o Minotaurovi - napoly človekom a napoly býkom. Vraj sa prechádzal v labyrintoch kráľa Minoa a pravidelne žral obete. K veľkému zvratu došlo v roku 1900, kedy pri vykopávkach objavil v roku 1900 Arthur Evans neďaleko Herakliónu minojské hlavné mesto Knossos. Podarilo sa mu dokázať, že Minojčania skutočne žili a nejde o žiadnu legendu. Dnes Knossos za rok navštívi viac než milión turistov. Stavby svedčia o tom, že Minojčania mali zmysel pre nádheru a pohodlie. Také veci ako kanalizácia, krytý bazén, boli pre nich samozrejmosťou. Taliansky archeológ Luigi Pernier našiel v roku 1908 v ruinách mesta Faistos hlinenú doštičku starú 3600 rokov. Nápis na nej takmer sto rokov nik nedokázal rozlúštiť.
V roku 1982 navštívil Steven Roger Fisher Archeologické múzeum, v Heraklióne na Kréte. Hlinený disk ho natoľko upútal, že si ho v múzeu viackrát poprezeral. Sadrovú repliku hlineného kotúča na druhý deň kúpil v malom obchodíku. Steven sa rozhodol rozlúštiť neznáme písmo, napriek doterajšiemu neúspechu. Jeho manželka Taki v úspech veľmi neverila, no napriek tomu nadšenému vedcovi pomáhala. Po príchode domov do malej dedinky Kleinschwarzenhole neďaleko Norimberku sa Steven pustil do práce. Keď dostal doktorát z filológie, už ovládal pätnásť rečí. Teraz sa vám pokúsime priblížiť, ako sa mu podarilo rozlúštiť neznáme písmo.
Steven pristúpil k celému problému veľmi jednoducho. Spočítal počet symbolov na celom kotúči, pokúsil sa vysvetliť význam kolmých zárezov. Na doštičke napočítal 45 hierogryfov. Rýchlo zistil, že zárezy rozdeľujú text na 61 polí. Vďaka svojej bystrosti objavil funkciu zárezov. Predpokladal, že oddeľujú jednotlivé úseky textu. To však ešte zďaleka nestačilo k tomu, aby neznáme písmo rozlúštil. Mladý vedec pristupoval k celému problému celkom jednoducho. Jednotlivé časti textu medzi kolmými zárezmi označil ako polia. Jednotlivým sledom hierogryfov priradil index poľa A1,A2, B1,B2, čím rozlíšil lícnu aj rubovú stranu doštičky. Na strane A spočítal tridsaťjeden polí . Bol to dôležitý krok, ktorý Stevenovi pomohol pri ďalšej práci.
Podrobnejšie popíšeme prvé pole A1, na základe čoho ľahšie pochopíme myšlienkový pochod vedca. Sled hierogryfov prvého poľa, ktorý môžeme vidieť aj na snímke je nasledovný. Neznáme piktogramy znázorňujú bojovníka s chocholom, vzorkovaný kotúč, vetvičku, kráčajúceho človeka a znak v tvare písmena "v". Ďalej urobil Steven veľmi dôležitý, dá sa povedať rozhodujúci krok. Každému hierogryfu v každom poli priradil číslo. Podľa Stevenovho označenia poľu A1 priradil nasledovné číselné kombinácie: 02,12,13,01,18. Všimol si, že bojovník s chocholom a kotúč sa opakujú na začiatku jedenástich polí. Týmto dvom hierogryfom priradil číselnú kombináciu 02, 12. Všimol si aj to, že podľa označenia sa symol 12 na konci polí strieda so symbolom 35. Na základe svojich zistení predokladal, že ide o nejaký doteraz nerozlúštený jazyk. Dostal sa na tú úroveň, že musel rozlúštiť význam jednotlivých symbolov. Čísla zatiaľ veľa neprezrádzali, musel si hlavu lámať ďalej.
Aby pokročil ďalej, začal porovnávať nápisy na disku s podobnými textami. Po čase predpokladal o dvanástich piktogramoch, že vyjadrujú samohlásky. Vytvoril tabuľku v ktorej samohlásky umiestnil vodorovne a spoluhlásky zvislo. Ak predpokladal, že niektorý hierogryf označuje určtú slabiku, muselo toto pravidlo platiť aj inde. Pri hľadaní významu jednotlivých symbolov porovnával s rozlúštenými textami z okolia Egejského mora. Keď predpokladal význam niektorej slabiky, skúmal jej existenciu v gréčtine, sanskrite, chetitčine, starej egyptčine a v ďalších indoeurópskych jazykoch. Ako prvé sa mu podarilo objaviť význam osemnástich piktogramov. Tri štvrtiny symbolov z celého disku sa mu podarilo identifikovať až po dvoch rokoch po tom, ako túto vzácnosť uvidel v múzeu v Heraklióne. V roku 1984 prišiel na to, že niektoré časti textu majú podobný význam- ako v starogréčtine. Zistil, že časť textu z prvého poľa "kuriti" sa podobá slovu Kuretes, čo je označením obyvateľov antickej Kréty. Podobne v druhom poli "de ni" je podobné slovu Danaoi,čo je Homérovo pomenovanie Grékov zhromaždených pred Trójou. Napokon našiel miesto aj pre poslednú voľnú samohlásku "e". Text prvých dvoch polí znel "e qe ku ri ti de ni qe", čo už má svoj význam. Po mnohých experimentoch sa vedcovi podarilo nápis na 3500 rokov starom hlinenom kotúči rozlúštiť. Znie takto:
"Počúvajte Kréťania a Gréci. Počúvajte moria, počúvaj zem: Heladu čaká bitka s Kármi. Počúvajte všetci! Počúvajte, bohovia mora, počúvajte všetci... hor sa na Naxos! Vydajte sa s Grékmi na cestu,potrestajte Károv, mojich nepriateľov a zachráňte mojich trpiacich bratov. Chráňte ma Ídajci, mám veľké obavy... vyplávajte na more, všetci do jedného! Áno, zbavte ma toho preveľkého trápenia!"
Disk obsahuje výzvu spojencom, aby prišli pomôcť Minojčanom odraziť nápor lúpežných kárskych pirátov. Hlinený kotúč mal pravdepodobne funkciu vývesky. Posol ho asi nosil po dedinkách a čítal z neho poslucháčom. Historikom sa podarilo z nej vyčítať, že Minojčania a Károvia sa stretli v bitke pri Naxe okolo roku 1600 pred našim letopočtom. Niektorí odborníci mali k tomuto výkladu výhrady, no napriek tomu Steven Roger Fisher získal uznanie.
Autor: Ing. Lórant KULÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
