Vyskúšali sme si Renault Thalia
Keby mi niekto na začiatku tohto roka tvrdil, že Renault vyrába okrem iných vozidiel aj model Thalia, asi by som sa zatváril prinajmenšom začudovane - a to som o autách už čosi počul, čítal a napokon aj napísal. A zrazu tá neznáma Thalia - múza divadelnej komédie - vplávala na náš trh a má taký úspech, že sa usadila na rebríčku najpredávanejších nových automobilov hneď za zrejme ešte dlhú dobu nepredstihnuteľné škodovky. Od začiatku predaja do konca októbra sa na našom trhu predalo 3813 vozidiel Thalia, čo zrejme významne prispelo k tomu, že firma Renault si s pomerne veľkým odstupom udržuje druhé miesto medzi dovozcami automobilov na Slovensko.
Thalia je výsledkom dobrého marketingového kroku firmy Renault, ktorá na trhoch s predsalen nižšou kúpnou silou obyvateľov identifikovala priestor, v ktorom by sa úspešne uplatnil všestranne využiteľný kompaktný automobil bezpečnej konštrukcie, ktorý by mal pomerne výkonný motor, relatívne veľký vnútorný priestor i veľký batožinový priestor a ktorého podvozok by bol prispôsobený stavu nie práve najkvalitnejšej cestnej siete. Povedané stručne a zrozumiteľne, niektoré krajiny si priam pýtajú auto na "piatok i sviatok". Renault preto odvodil od svojho aj u nás obľúbeného modelu Clio verziu so stupňovitou zadnou časťou, teda sedan, ktorý sa najmä pre lokálne trhy vyrába v Turecku a v Argentíne (niektoré pramene uvádzajú aj Brazíliu). Toto vozidlo sa predáva pod označením Clio Sedan, Clio Symbol či Thalia. Hlavný rozdiel medzi Cliom a Thaliou je viditeľný už na prvý pohľad - je to veľký zadný "kufor", ktorého objem je 510 litrov. To znamená, že Thalia má najväčší batožinový priestor v svojej triede (a rovnako veľký ako má Mégane Classic). Vytvorením tohto veľkého batožinového priestoru sa vozidlo, samozrejme, predĺžilo, takže Thalia má dĺžku 415 cm, zatiaľ čo Clio je dlhé 377 cm. Šírka Thalie je 1639 mm, výška je 1417 mm, rázvor 2472 ostal rovnaký ako u Clia. Podvozok Thalie bol špeciálne prispôsobený stavu ciest v krajinách Strednej a Východnej Európy, a to najmä zväčšením svetlej výšky o 20 mm vpredu a o 10 mm vzadu i použitím iných pružín a tlmičov než má Clio. Zosilnená bola aj ochrana spodnej časti vozidla voči erozívnemu pôsobeniu odlietavajúcich kamienkov. Rozsiahle dynamické skúšky Thalie boli okrem iného konané aj na vidieckych ruských cestách. Predné kolesá sú zavesené na vzperách McPherson, zadné na vlečených ramenách so skutnou priečkou. Vpredu sú kotúčové, vzadu bubnové brzdy. Na pohon Thalie sú k dispozícii dva 1,4-litrové motory. Slabší z nich má výkon 55 kW pri 5500 ot/min a jeho priemerná spotreba v meste je 9,7 l/100 km, mimo mesta 5,7 l/100 km, celkový priemer je 7,1 l/100 km. Druhou pohonnou jednotkou je úplne nový 16-ventilový motor, ktorý slúži aj na pohon typu Mégane a ktorého maximálny výkon je 72 kW. S týmto motorom, ktorého celková priemerná spotreba je 7 l/100 km, dosahuje Thalia pozoruhodné dynamické vlastnosti - z 0 na 100 km/h zrýchli za 10,5 s a dosiahne maximálnu rýchlosť 186 km/h. Thalia sa na náč trh dodáva v dvoch úrovniach vybavenia, označených RN a RT. Už základná verzia RN je vystrojená dvomi čelnými nafukovacími vankúšmi, sklopným zadným sedadlom (dá sa však sklopiť len vcelku), tónovanými sklami, elektricky vyhrievaným zadným oknom, znheybňovačom a opierkami hlavy na všetkých sedadlách. Verzia RT je sériovo vystrojená aj posilňovačom riadenia, výškovo nastaviteľným volantom, otáčkomerom, hmlovými svetlometmi, elektrickým ovládaním predných okien, elektricky nastaviteľnými vonkajšími zrkadlami a diaľkovo ovládaným centrálnym zamykacím systémom. Za príplatok môžu byť obe verzie vystrojené aj antiblokovacím systémom a dvomi bočnými nafukovacími vankúšmi, verzia RT (s výkonnejším motorom) dokonca aj klimatizačnou sústavou. K zníženiu nákladov na prípadné opravy i k zníženiu hmotnosti vozidla prispieva to, že blatníky sú zhotovené z pružného kompozitného materiálu, ktorý bez problémov absorbuje menšie "ťuknutia".
Mali sme možnosť prejsť niekoľko desiatok kilometrov s modelom Thalia RT. Na pomerne vysoko uložených predných sedadlách sa príjemne sedí, ale hlava vyššieho vodiča či spolujazdca sa už blíži stropu. Pre vodiča je príjemné, že jeho ľavá noha má - pokiaľ nepracuje so spojkou - miesto na pohodlný "odpočinok". Pri jazde konštantnou rýchlosťou je motor veľmi tichý, trochu viac sa ozýva pri zošliapnutí pedálu akcelerátora. Riadenie, doplnené posilňovačom, umožňovalo razantný prejzad zákrut, pričom nakláňanie vozidla bolo citeľné napriek použitiu skrutných stabilizátorov vpredu i vzadu (možno je to len efekt vyššie položených sedadiel). Brzdový pedál umožňoval citlivé dávkovanie brzdového účinku. V interiéri s látkou potiahnutými sedadlami potešia aj také drobnosti, ako je prelis na hornej strane prístrojovej dosky (možno tam položiť aj parkovací lístok, ktorý sa mi vo Felicii vždy kamsi skĺzne) a priehlbeniny na vnútornej strane veka odkladacej skrinky, do ktorých možo položiť poháre či plechovky. Menej skúsenému vodičovi možno chýba (isto nie drahá) červená čiaročka, ktorá by na otáčkomeri vyznačovala maximálne povolené otáčky motora. Vo vyše polkubíkovom batožinovom priestore sa toho dá odviezť skutočne veľa, i keď pri nakladaní batožín (cez nie práve najväčší otvor) si trochu treba dať pozor, aby si človek neudrel hlavu o hranu otvoreného veka.
Suma sumárum možno povedať, že Thalia je sympatické kompaktné a všestranne využiteľné auto, ktoré za prijateľnú cenu poskytuje dostatočné pohodlie a bezproblémové jazdné vlastnosti. Ak by som sa mal teraz rozhodovať pre kúpu vozidla takejto kategórie, musel by som si vážne položiť otázku - a prečo vlastne by to nemohla byť Thalia?
Kupé W12 prekonalo deväť rekordov
Jedným z bonbónikov expozície koncernu Volkswagen na tohtoročnom autosalóne v Tokiu bolo superšportové koncepčné kupé s jednoduchým označením W12. Toto kupé prišlo do Japonska ovenčené sériou rekordných výkonov, dosiahnutých 14.októbra na vysokorýchlostnom skúšobnom okruhu Nardo v južnom Taliansku. Na tomto okruhu vytvorilo kupé tri absolútne svetové rekordy a šesť medzinárodných rekordov v triede vozidiel, poháňaných neprepĺňaným zážihovým motorom zdvihového objemu od 5 do 8 litrov. Snáď najhodnotnejším výkonom z celej rekordnej série je nový svetový rekord vo vzdialenosti, prejdenej za 24 hodín. Kupé W12 prešlo za 24 hodín neuveriteľných 7085,7 km, čo zodpovedá priemernej rýchlosti 295,24 km/h - to je zlepšenie o 12 km/h v porovnaní s predchádzajúcim rekordom. Ďalšie svetové rekordy boli vytvorené v priemernej rýchlosti na vzdialenosť 5000 míľ a 5000 km. Nebyť 40-minútového zdržania, spôsobeného výmenou odpadnutého ľavého difuzoru, boli by rekordné výkony ešte hodnotnejšie. Zo šestice nových medzinárodných rekordov možno spomenúť najvyššiu priemenrú rýchlosť za hodinu jazdy. Nové kupé Volkswagen krúžilo na okruhu nardo jednu hodinu priemernou rýchlosťou 310,99 km/h. Predchádzajúci rekord, vytvorený vozidlom Ferrari 550 Maranello, mal hodnotu 301,24 km/h.
Na rekordných výkonoch má najväčšiu zásluhu - okrem vynikajúcej aerodynamiky vozidla - mimoriadne výkonný motor. Už z označenia vozidla sa dá dešifrovať, že ide o dvojitý vidlicový dvanásťvalec. Možno spomenúť, že takéto dvojité vidlicové motory, vytvorené zložením dvoch obvyklých vidlicových motorov, sú špecialitou firmy Volkswagen. Dvanásťvalec W12 je zložený z dvoch štvorventilových vidlicových šesťvalcov, ktoré zvierajú uhol 72o. Takto vytvorený dvanásťvalec je veľmi kompaktný, pretože jeho dĺžka je len 513 mm, výška 715 mm a šírka 710 mm. Motor má hmotnosť 239 kg a je uložený pred zadnou nápravou. Šesťlitrový motor má kľukovú skriňu zhotovenú z hliníka, kryty ventilov a nasávacie potrubie sú zhotovené z ešte ľahšieho horčíka. Motor je vystrojený variabilným časovaním nasávacích i výfukových ventilov a jeho maximálny výkon je úctyhodných 440 kW pri 7000 ot/min. Maximálny krútiaci moment 620 Nm dosahuje motor pri 5800 ot/min. Hnací moment motora sa na zadné kolesá prenáša prostredníctvom šesťstupňovej sekvenčnej prevodovky. Vpredu i vzadu sú 19-palcové kolesá (ráfiky sú z horčíka), zavesené na dvojitých priečnych ramenách. Kupé je vystrojené ventilovanými kotúčovými brzdami brembo a elektricky aktivovanou parkovacou brzdou. Do sériového výstroja patrí okrem antiblokovacieho systému aj protipreklzový systém, elektronický stabilizačný program a elektronická uzávierka diferenciálu. Nesmieme zabudnúť spomenúť dynamické vlastnosti tohto superšportového kupé. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvá tomuto vozidlu len 3,5 sekundy a jeho maximálna rýchlosť vraj prevyšuje 350 km/h. Pri prekročení rýchlosti 120 km/h sa na zadnej časti vysunie spojler, ktorý zvýši prítlačnú silu a tým aj stabilitu vozidla. Kupé W12 je postavené na podvozku s rázvorom 263 cm a je dlhé 455 cm, široké 192 cm a vysoké len 110 cm. Karoséria vozidla, ktoré predstavuje tretí vývojový stupeň dvoch predchádzajúcich koncepčných vozidiel, je dielom známej talianskej firmy Italdesign Giugiaro. Dominujúcimi materiálmi interiéru sú koža, hliník a uhlíkové kompozity. Volant sa svojím tvarom blíži tvaru volantu monopostov F1. Na prístrojovej doske sú dva okrúhle prístroje a veľký farebný displej, na ktorom sa zobrazujú informácie o činnosti klimatizačnej sústavy, navigačného systému a telefónu. Hliníkové prvky interiéru majú červenú farbu, ktorá sa dosiahla špeciálnou chemickou úpravou povrchu.
Rozhodnutie o tom, či sa bude vyrábať sériová verzia superšportového kupé W12, má padnúť na jar budúceho roka. Pri pozitívnom rozhodnutí by sa v roku 2004 vyrobila - a to buď v novom závode v Drážďanoch alebo u firmy Italdesign v Turíne - malá séria (50 až 150 kusov) tohto luxusného kupé. Cena tohto vozidla, ktoré na kapote ponesie znak firmy Volkswagen - doslova "ľudové auto" - by však vôbec nebola ľudová, pretože to má byť temer jeden milión mariek.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
