ktorého boli aj pomenované vačkovce. Krajinou vačkovcov je Austrália, len jedna ich čeľaď, vačica, žije v Amerike.
Vačice sú malé až stredne veľké cicavce, väčšina ich sa prispôsobila stromovému životu. Jedine vačica vydrovitá je obojživelným živočíchom, v lesných riečkach loví ryby a raky. Väčšina druhov vačíc patrí do početného rodu myšovitých, vzhľadom aj veľkosťou pripomínajú domáce myši. Rozšírené sú v tropických lesoch Južnej a Strednej Ameriky. V Severnej Amerike žije len vačica opossum (Didelphis virginiana), obýva rozsiahle územie od Mexika až po Kanadu. Podobá sa potkanovi, ale je väčšia. Vyznačuje sa rozstrapatenou špinavobielou srsťou, pre ktorú ju Indiáni nazývajú apasum, čo značí biele zviera. Z tohto domorodého pomenovania pochádza medzinárodne rozšírené meno vačica opossum.
Opossum má dlhý šupinatý chvost slúžiaci ako piata končatina. Vie sa ním zavesiť na vetvy a tak uvoľniť všetky štyri nohy na získavanie a konzumovanie potravy. Predné laby má veľmi obratné, podobne ako ľudské ruky. Opossum je všežravec, uprednostňuje však mäsitú potravu. Živí sa plodmi, orechmi, hmyzom a drobnými stavovcami. Vtákom vyberá z hniezd mláďatá a vypíja vajcia. Nepohrdne ani mrcinami. V noci sa opovažuje vniknúť do kurínov a hrdúsiť spiacu hydinu. Pritom sa dostane do vražedného ošiaľu, v ktorom usmrtí množstvo ustajnených vtákov. Preto ju farmári nemilosrdne prenasledujú. V severných oblastiach USA je rozšírená rasa vačice s veľmi peknou srsťou, pre ktorú je jej kožušina vyhľadávaná a zviera lovia.
Opossum je samotár, samec a samica sa stretnú len na párenie. Spôsob ich rozmnožovania je nezvyčajný. Po krátkej, iba dvojtýždňovej brezivosti samica vrhne 18 až 56 (!) celkom drobných mláďat, veľkých sotva ako včela. Mláďatá sa hneď po uliahnutí usilujú vyšplhať do brušného vaku matky, čo sa podarí len najzdatnejším. Tam sa úspešné jedince pevne prisajú k mliečnym bradavkám matky. Samica má 13 strukov, no iba časť ich produkuje mlieko. Preto uspeje len 6 - 8 mláďat. Keď majú asi 12 týždňov, opúšťajú matkin vak a ostávajú v hniezde, ktoré je ukryté v dutine stromu. Matka ich ešte krátky čas pridája a prináša im potravu. Skôr ako mláďatá odstaví, zoberie ich na chrbte na krátke poznávacie výpravy.
Opossum sa vyznačujú schopnosťou predstierať smrť. V nebezpečenstve ich telo ochabne, bezvládne zvesia hlavu a z otvorených úst im nehybne vytŕča jazyk. Stáva sa, že kojot sa zmocní vačice a považuje ju za mŕtvu. Korisť si odnesie niekam do krovia, kde ju chce nerušene zjesť. Keď nájde vhodné miesto, uvoľní na okamih zovretie čeľustí, čo vačica využije. Bleskurýchlo vyskočí a uteká na najbližší strom. Prekvapený kojot stojí s otvorenou papuľou, kým úlovok je už v bezpečí. Taktiku "mŕtveho chrobáka" v prípade ohrozenia používa niektorý hmyz, najmä taký, čo lezie po listoch rastlín, ako aj hady, do istej miery i mláďatá niektorých prežúvavcov, napr. srnčiatka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
