Národného programu zdravia v rokoch 1991-2000 je už za nami. Bola zameraná na prevenciu a boj proti civilizačným chorobám, ale aktivisti netaja, že v slovenských podmienkach nepriniesla očakávaný efekt. Príčinu vidia aj v tom, že ju realizovali len zdravotnícke zariadenia.
Nová desaťročná etapa je preto koncipovaná inak. Na rozdiely, aké prinesie sme sa opýtali krajského štátneho lekára MUDr. Petra Banduru (na obr.). "Tento program sa bude snažiť zapojiť všetky zložky, teda legislatívu, hospodárstvo, zdravotníctvo, ale aj samotných ľudí, ktorí sa musia naučiť, že sú zodpovední za svoje zdravie. Nóvum bude aj to, že regióny, ktoré najlepšie vedia, kde a čo ich tlačí, vytvoria svoje koncepcie," povedal nám. Keďže projekt zastrešuje SZO je tu možnosť získať na aktivity zdroje zo zahraničných fondov. Pripomenul, že sa zúčastnil medzinárodného školenia v Chorvátsku pod názvom „Nemocnice v meniacej sa Európe". "Zaujala ma tam téma nemocníc podporujúcich zdravie. Ide o humanizáciu zariadení. Tie sa snažia vytvoriť nielen dobré podmienky pre zamestnancov, ale aj pacientov, aby pobyt v nemocnici nebol stresujúci," uviedol a argumentoval, že si to nevyžaduje zvýšené finančné nároky. Len zmenu organizácie práce a prístup personálu.
Keďže v Prešovskom kraji dominuje vysoká nezamestnanosť, nedostatok bytov, ale aj nerovnomerná dostupnosť zdravotníckych zariadení, opýtali sme sa, či nepovažuje takto koncipovaný projekt pri súčasnom stave spoločnosti za ťažko dosiahnuteľný. Dotkli sme sa aj faktu, že východ Slovenska dlhodobo vykazuje najvyššiu chorobnosť. Kým v rámci SR ide o 5 percentnú chorobnosť na východe je to až 14-16 percent. "Podmienky sú tu iste ťažšie, ale to nevysvetľuje taký obrovský rozdiel v chorobnosti. Keď sme však porovnali percento nezamestnanosti a krivku chorobnosti, zistili sme, že je tam priama úmernosť. Preto aj v programe podpory zdravia by mala byť prioritou práca a slušné bývanie," povedal. Keďže nám to znelo, ako snívanie, opýtali sme sa na riešenie. P. Bandura vidí východisko v tom, že sa do programu zapoja všetky inštitúcie v regióne, ktoré môžu situáciu ovplyvniť. Povedal, že zamestnanosť sa dá dosiahnuť napríklad aj úľavami na daňovom zaťažení zamestnávateľov na úrovni samosprávnych orgánov, prípadne inými podmienkami.
Zaujímalo nás, či má predstavu ako krajský štátny lekár, ako budú fungovať nemocnice po reforme. "V každom prípade sa budú musieť oddlžiť. Tiež treba otvorene povedať, sa bude musieť zvýšiť podiel financovania prostredníctvom odvodov štátu, ktoré teraz tvoria jednu tretinu príspevkov pracujúcich, alebo sa na financovaní rozdielu bude musieť podieľať občan. V opačnom prípade nebude možné poskytovať komplexnú zdravotnícku starostlivosť. V existujúcom systéme sa budú zariadenia znova zadlžovať. Len s tým rozdielom, že teraz je to bremeno štátu a potom ho budú niesť mestá a obce."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
