dostávať to, čím sa živia v prírode. Vedení touto ušľachtilou myšlienkou, chovajú sa v praxi akvaristi presne opačne. Prečo? Dôvody sú jasné na jednej strane vynikajúca dostupnosť určitých druhov krmív, na strane druhej nedostupnosť niektorých prirodzených typov potravy a k tomu nedôvera k potrave umelej, lyofilizovanej či inak pripravovanej. Stále totiž pretrváva názor, že najlepšia je živá potrava. Lenže u nás je tento názor dlhodobo deformovaný znamienkom rovná sa, ktoré väčšina akvaristov kladie medzi pojmy "živá potrava" a "nitenky". Priznajme otvorene, že vo väčšine prípadov sa ozaj presne nevie, čím sa ryby vo voľnej prírode konkrétne živia. Rozbory obsahu žalúdkov sa líšia druh od druhu (rozdielna potravinová špecializáciu často umožňuje koexistenciu viacerých druhov v spoločnom biotope), ale môžu a líšiť aj v rámci jedného druhu na rôznych lokalitách, v rôznych vekových, resp. veľkostných skupinách (malé ryby spravidla žerú niečo iné než dospelé často sú pri mladých rybách medzidruhové rozdiely v zložení potravy väčšie než u starších rýb), v závislosti na ročnom období atď.
Celkovo sa dá povedať, že až na výnimku vyslovene potravinových špecialistov žerú ryby v prírode to, čo majú práve k dispozícii a nemôžu si veľmi vyberať. Potravy je naviac, hlavne v trópoch, v princípe ekologický nedostatok, nie nadbytok. Akvaristi v tomto smere svoje ryby hýčkajú, pretože ich prekrmujú. Niet divu, že ryby akvarijných populácií často dorastajú do väčšej veľkosti než v prírode. na druhej strane však akvarista prekrmovaním svoje ryby likviduje snaží sa im dať to "najprirodzenejšie", a tak volí najľahšie dostupné nitenky, ktoré sú však až veľmi výživné a veľmi nebezpečné z pohľadu patogénneho. Uvedomme si, že v tropických vodách okrem sumcov a iných vyslovene na dne žijúcich rýb podstatná väčšina ostatných nepríde do styku so žiadnym červom! V akváriu máme často snahu ich podávať ako jedinú potravu a ešte si myslíme, ako robíme rybám dobre. Oveľa prirodzenejšie je kŕmenie rýb planktonom a larvami hmyzu. V tomto smere je najvhodnejšie mrazené krmivo zníži sa riziko zavlečenia nákazy a v potrave sa najlepšie uchovajú všetky živiny, vitamíny aj ďalšie dôležité zložky. Strach z mrazenej potravy nie je vôbec na mieste za zamyslenie stojí ešte aj to, aký obrovský rozvoj zaznamenali v posledných rokoch mrazené potraviny aj v ľudskej výžive. Vzhľadom k vybavenosti domácnosti mrazničkami či aspoň mraziacimi schránkami v chladničkách nepredstavuje uchovanie tejto potravy vôbec žiadny problém, naopak je to jeden z najjednoduchších spôsobov. Všeobecne sa u akvarijných rýb zanedbáva rastlinná zložka potravy. U väčšiny druhov, okrem vyslovených dravcov, tvorí rastlinná zložka oveľa väčší podiel, než sa akvaristi domnievajú. Rozbory obsahu žalúdka niektorých kaprovitých rýb na ostrove Srí Lanka preukázali vysoké, prevládajúce zastúpenie rastlinnej zložky u niektorých druhov (napr. Barbus bimaculatus, Barbus nigrofasciatus, Barbus cumingi a ďalšie).
Ďalej sa výrazne zanedbáva význam nestráviteľných balastných látok v potrave, ako sú napr. chitinové časti tiel hmyzu a jeho lariev. Tieto látky neposkytujú síce telu žiadne živiny, ale pre správnu funkciu rybieho trávenia sú veľmi dôležité, aby v určitom množstve pravidelne tráviacou sústavou prechádzali. Umelé krmivá renomovaných výrobcov sú pripravované na základe výskumom overených receptúr a obsahujú všetky zložky potrebné pre plnohodnotnú výživu rýb. Všimnite si, koľko lístkov v umelej potrave je zelených, aký je potrebný rozsah rastlinnej zložky. Bežne sa dnes ponúkajú odlišné krmivá pre sumcov, živorodky, cichlidy, kaprovité ryby, tetry... Kŕmenie umelou potravou je síce drahžie äiba relatívne, fakticky nie, pretože nemusíme tak často kupovať nové ryby), ale je zdravšie a naviac pre akvaristu aj pohodlnejšie. A ryby bez problémov požierajú umelé krmivá. Iná situácia v tomto smere ju pri potere, kde hrá významnú úlohu optická stimulácia pohľad na korisť. Preto je u mnohých druhov počet odchovaných jedincov pri kŕmení živou potravou vyšší, než pri použití umelých krmív. Chovatelia zameraní na maximálnu produkciu rýb môžu namietať, že po živej potrave ryby rastú rýchlejšie a že je tento spôsob kŕmenia lacnejší. Lenže jednak sa pri ňom zvyšuje riziko úhynu, jednak je otázka, či kritériom kvalitnej ryby je jej veľkosť či rýchlosť rastu. Naviac aj v týchto znakoch je značná individuálna variabilita, ktorá sa nedá zdôvodňovať iba rozdielmi v kŕmení. To už by bola téma na samostatnú úvahu.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
