na bielo. Kalich je v zrelosti zväčšený, dužinatý a obklopuje vlastný plod. Červené bobule sú veľmi dekoratívne a sú na rastline celú zimu. Sú silne aromatické a jedlé.
Kde ju nájdete. Libavka rastie vo východnej časti Severnej Ameriky.
Na čo sa používala predtým. Libavku odpradávna zbierali a používali príslušníci mnohých kmeňov severoamerických Indiánov. Z listov libavky pripravovali najčastejšie nálev, ktorý užívali pri bolestiach hlavy, nachladení, chrípke a reumatizme. Algonkinovia z kanadského Quebecu ďalej používali obklady z celých rastlín, ktoré prikladali chorému na hrudník, keď bol nachladený. Čerokézovia varili z koreňov libavky odvar, ktorý užívali pri chronických ochoreniach žalúdka. Delawarovia (Oklahoma, Ontario) považovali libavku za tonikum a ako liek pri ochoreniach ľadvín. Irokézovia používali nálev z koreňa proti pásomnici. Verili tiež, že odvar alebo nálev čistí krv a pomáha liečiť pohlavné choroby. Potawatomiovia pripravovali nálev z listov ako prostriedok tlmiaci bolesť v krížoch a pri reumatizme, nálev z listov pili tiež pri horúčkach.
Zber. Listy, prípadne plody alebo koreň. Listy sa môžu zbierať až dvakrát za sezónu. Optimálny čas zberu je jún až september, kedy listy obsahujú najviac oleja.
Obsahové látky. Glykosid monotropidin (gaultherin) a druhotne z neho gaultheriosid, alfa-ethylprimeverosid a vonná silica.
Ďalší význam. Z listov libavky sa pripravuje chutný čaj, ktorý dnes ponúkajú aj naše čajovne. Indiáni varili z libavky nielen liečivé čaje, ale aj nálevy na bežné užívanie. Severoamerickí domorodci zbierali plody ako lesné ovocie, alebo nimi ochucovali rôzne pokrmy a nápoje. Plody sa konzervovali najčastejšie sušením, a to ako celé čerstvé plody, tak napr. Irokézovia najprv z plodov pripravili kašu, ktorú formovali do malých koláčov a potom sušili. Čerokézovia žuvali sušené listy libavky namiesto tabaku.
Olej získaný destiláciou fermentovaných čerstvých listov sa používa pri ochucovaní sladkostí, žuvačiek, nealkoholických nápojov, bylinných čajov, zubných pást a ústnych vôd. Obsahuje z 96 až 99 percent metylsalicylát. Čerstvé listy obsahujú asi 0,5 až 0,8 hmotnostných percent oleja. Olej získaný z libavky je dnes väčšinou nahradený buď syntetickým metylsalicylátom, alebo sa získava z pupeňov a kôry brezy (Betula lenta). Olej má tiež repelentné účinky, odpudzuje hmyz. Vzhľadom k obsahu metylsalicylátu môže olej dráždiť žalúdok a vyvolávať žalúdočnú nevoľnosť a pod. Nemal by sa podávať pacientom precitliveným na kyselinu salicylovú (aspirín).
Libavka je veľmi atraktívna rastlina, ktorá je vhodná do rezaných kytíc i do suchých aranžmán. Zelené listy a červené plody vytrvajú na rastline celú zimu a môžeme ich použiť aj do vianočných dekorácií.
Pestovanie: Libavka je pomerne nenáročná trvalka. Vyžaduje polotieň a vlhkú, rašelinovú pôdu. Veľmi dobre sa môže kombinovať vo výsadbe s vresmi a vresovcami, ale aj azalkami a rododendrónmi či kríkmi rodu Hebe.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
