ktorú sú kladené určité nároky podľa funkcie miestnosti, ale aj estetické požiadavky. Konštrukčne podlahy pozostávajú z vrchnej nášľapnej vrstvy, pod ktorou môžu byť rôzne podkladové a izolačné vrstvy zabezpečujúce tepelnú, zvukovú a vodotesniacu izoláciu, až po dolnú vyrovnávaciu vrstvu. Podľa typu miestnosti a prevázky v nej sú rôzne aj nároky, takže vrstiev bude niekoľko, alebo je nášľapná vrstva uložená priamo na vyrovnávacej. Už dvakrát sme sa venovali téme podlaha, pričom sme popri klasifikácii podláh podľa materiálov použitých na nášľapné vrstvy takmer vyčerpali aj skupinu drevených podláh.

Drevené podlahy sa uplatnia v miestnostiach s menej náročnou prevádzkou, kde sa dôraz kladie skôr na estetickú stránku, teda prevažne v izbách, prípadne ako úžitková podlaha z fošní v dielni. V dnešnom pokračovaní sa presunieme hlavne do miestností tvoriacich príslušenstvo bytu, alebo až do exteriéru, pretože ďalšou skupinou podláh sú dlažby.

Dlažby nazývame súhrnne podlahy , ktorých nášľapnú vrstvu tvoria rôzne dlažbové prvky, nalepované na podklad maltou, ktoré sa medzi sebou spájajú cementovou zálievkou. Vo vonkajších priestoroch však možno ukladať dlažbové segmenty aj do pieskového lôžka, škvary a pod.

Podľa použitého materiálu rozdeľujeme dlažby na tehlové - zhotovujeme ich z obyčajných pálených tehál. Na dlažbu sa musia použiť kvalitné, ostro pálené tehly. Takúto podlahu využívame v miestnostiach, ktoré vzhľadovo nie sú náročné, zato musia zniesť určité zaťaženie a náročnú prevádzku (pivnica, dielňa...). Tehlové dlažby môžeme robiť z tehál kladených na stojato, vtedy nášľapná plocha jednej tehly bude 6,5x29 cm, alebo na ležato, v tom prípade je plocha tehly 14x29 cm. Skladba tehál môže byť na strih (škáry prebiehajú v obidvoch smeroch), behúňová, na rybinu, dvojitá rybina, šachovnicová a pod (obr. 1A, B - tehly na stojato, 1C - tehly na ležato). Tieto vzory môžeme v zásade využívať aj pri iných typoch dlažieb, kde je základným segmentom obdĺžnik.

Tehly pred kladením navlhčíme, na navlhčený podklad z betónu sa rozprestrie maltové lôžko z vápennocementovej malty v hrúbke asi 2 cm. Do maltového lôžka ukladáme tehly podľa zvoleného vzoru, pričom škáry medzi nimi nechávame asi 1 cm. Tehly osadíme rukou a jemne priklepneme. Po osadení celého radu povrch urovnáme latou a skontrolujeme vodováhou.

Keramické jemnozrnné dlaždice sú pálené výrobky, ktoré sa lisujú vysokými tlakmi. Podľa veľkosti sa delia na malé (plocha do 43 cm2), stredné (plocha do 225 cm2) a veľké (plocha vyše 225 cm2). Podľa hrúbky ich delíme na tenké (do 10 mm), stredne hrubé (do 15 mm), hrubé (vyše 15 mm). Ich farba je zvyčajne žltohnedá, sivá alebo hnedočervená. V domácnostiach ich využívame málo (práčovne, pivnice), pretože vzhľadovo nie sú najkrajšie. Povrch majú hladký, môže však byť aj rôzne zdrsnený (protišmyková úprava.

Keramické dlaždice pred kladením roztriedime podľa farby, zvolíme si vzor, podľa ktorého ich budeme ukladať (napr. šachovnica). Najviac používané majú veľkosť 10x10 cm, kladieme ich na strih. Spájacia malta sa rozprestrie a zarovná v šírke asi 5 radov. Urovnaný povrch malty poprášime cementom. Dlaždice ukladáme do malty podľa vzoru a celý rad zarovnáme doklepom pomocou laty. Po položení celej plochy a čiastočnom zatuhnutí malty (1 - 2 dni) škáry zalejeme cementovou maltou. Konečnou úpravou škáry je jej vypálenie - povrch posypeme cementom a vyhladíme vyhrievanou murárskou lyžicou.

Dlažby z prírodného kameňa, ku ktorým rátame mramor, travertín, pieskovec sa v interiéri bytu takmer neuplatňujú. Výnimku tvoria napr. časti podlahy okolo krbu, ináč sa uplatňujú na terasách, pod pergolami, skrátka vo vonkajších priestoroch. Ich uloženie je náročné na presnosť, vyžaduje skúsenosti, preto by túto prácu mal robiť odborník. Pracovný postup je podobný ako pri kladení tehlových dlažieb, , nenechávame však medzi dlaždicami škáry, kladieme ich na tesný zraz. Maltové lôžko rozprestierame vždy len pod jednu dlaždicu. Tieto podlahy vyžadujú veľmi pevný rovný podklad. Skladba dlažby môže byť veľmi variabilná, pretože sa pripúšťa kombinácia rôznych veľkostí dlaždíc, pričom môžeme kombinovať aj rôzne tvary - obdĺžniky, štvorce (obr. 2).

Kombinovanám druhom sú terazzové dlažby, ktoré sú dvojvrstvové, pričom spodná vrstva je z betónu a vrchná z cementového spojiva a kamenných zŕn alebo mramorových úlomkov, ktoré sú leštené.

Spájacia malta sa pri týchto druhoch dlažieb na pripravený podklad rozprestrie do predpísanej hrúbky pomocou vodiacich líšt a sťahovacej dosky. Vodiace lišty vyrovnáme pomocou vodováhy, prebytočnú maltu sťahujeme doskou, ktorú po lištách posúvame zľava doprava a späť (obr. 3).

V súčasnosti v interiéroch sú najobľúbenejšie keramické dlaždice s glazovaným povrchom, podobne ako obkladačky, no sú hrubšie a ich veľkosť sa pohybuje od 20 do 30 cm, pri luxusnejších typoch až okolo 50 cm (strana štvorca). Ukladáme ich na rovný betónový podklad do maltového lôžka, ktoré rozprestierame zubatou stierkou, prípadne ich môžeme aj lepiť špeciálnymi lepidlami, ktoré dostať v práškovej úprave a riedia sa vodou na hustú kašu. Dostať ich v rôznych farbách a nekonečnom množstve vzorov, takže sa každý môže vybrať podľa vlastného vkusu. V moderne zariadených interiéroch sa uplatňujú aj v izbách.

Po obvode keramických dlažieb sa robí sokel z podlahových dlažieb alebo obkladačiek, pričom dostať aj špeciálne polžliabky, ktoré umožňujú lepšie čistenie podlahy (obr. 4).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.