si potrpia a čo neznášajú?Potom presne vám je určená naša pravidelná rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.

Kvestor Technickej univerzity v Košiciach Gabriel Fischer prišiel na vysokú školu po odchode z postu riaditeľa magistrátu. "Univerzita je v podstate také malé okresné mestečko, veď tu pracuje takmer dvetisíc zamestnancov, študuje 12,5 tisíca mladých ľudí. Aj tu sa stavia, píli, reže. Osobne sa cítim dobre všade tam, kde som užitočný. Na magistráte to veru nebola sranda, mnohokrát som bol v práci aj 18 hodín denne. Ešteže mám takú vzácnu vlastnosť, že mi stačia štyri hodiny spánku denne. Inak by som to s vtedajším primátorom Schusterom nebol vydržal, no musím priznať, že ma zničil, bol silnejší ako ja," smeje sa dnes Fischer.

Koníčkom kvestora paradoxne nie je nejaká oblasť techniky, ale rímske dejiny, ktoré tvoria podstatnú časť jeho bohatej domácej knižnice. "V roku 1968 som navštívil Rím a mal som šťastie na vynikajúceho sprievodcu-biskupa Martona z Krásnej, ktorý sa nás ujal a ukázal nám celé mesto s perfektným výkladom o jeho dejinách. Odvtedy ma to začalo strašne zaujímať, postupne som si kupoval knihy hlavne o klaudiánsko-juliánskom období."

Gabriel Fischer tvrdí, že každý človek by mal po celý život pestovať nielen svoje telo, ale hlavne dušu. Preto sa kvestor neustále vzdeláva, študuje nové veci, číta knihy, na čo si vždy nájde čas. "Mám obrovský vzťah k Čechám, k ich kultúre a osobitne k hudbe. Špeciálne ku Karlovi Krylovi a Marte Kubišovej, s ktorými som mal česť sa zoznámiť aj osobne. S Martou mám aj pekné fotky, stretli sme sa v roku 1968 a potom po revolúcii. Pesničky Kryla mám rád, pretože každý text v sebe skrýva hlbokú myšlienku aktuálnu aj dnes. Napríklad pesnička Majster kat..."

Kvestor TU je veselý človek, ktorý má rád spoločnosť priateľov. A vie ich aj zabaviť nielen vtipmi, ktoré sype z rukáva, ale aj hraním na gitare. "Viem zahrať veľa českých pesničiek, aj Krylových. Moja partia už vie, že stačí povedať číslo a ja začnem hrať pesničku, ktorá sa pod ním skrýva. Napríklad jednotka je u nás Salome od Karla Kryla," smeje sa Fischer, ktorý na stretnutiach funguje ako živý CD prehrávač.

Dodnes sa stretáva s priateľmi, ktorých získal pri basketbale. Gabriel Fischer totiž sedem rokov hral v slovenskej národnej lige za Lokomotívu. Pri športe sa zoznámil aj so svojou manželkou Evou, s ktorou sú spolu už 27 rokov. "Manželka Eva bola vtedy kapitánkou volejbalistiek. Zaujímavosťou je, že v tom čase, keď postúpili do prvej ligy ich trénoval terajší slovenský prezident Rudolf Schuster. Bolo to v rokoch 1969-72. Zoznámili sme sa vo vlaku, keď sme cestovali zo zápasov v Bratislave. Hneď som vedel, že bude mojou ženou."

Manželka kvestora dnes pracuje v U.S.Steel ako koordinátorka kvality, dcéra Gabriela pokračuje v športových šlapajách svojich rodičov. "Študuje v treťom ročníku Strojníckej fakulte TU, hrá volejbal za extraligový kolektív Slávia, v ktorej sú dievčatá z Technickej univerzity, ale aj UPJŠ. A manželka je v klube prezidentkou." Syn Erik, ktorý podniká, urobil z kvestora dvojnásobného dedka. "Mám dvoch vnukov, Marka a Gabriela, ktorý sa symbolicky narodil v deň mojej päťdesiatky - v deň, keď bola inaugurácia prezidenta Schustera."

Kvestor býva s rodinou v rodinnom dome. Osobné pohodlie si nevie predstaviť bez voňavej kávy s mliekom, cigariet a dobrých kníh. Cigarety sú veľkou neresťou kvestora, pre ktorý hundre aj jeho manželka-nefajčiarka. "Skúšal som prestať fajčiť dvakrát. Musím však priznať, že sú situácie, keď si jednoducho musím zapáliť."

Gabriel Fischer si chodí pravidelne zahrať basketbal. O výsledkoch si dokonca píše denník. Keďže nám dovolil nahliadnúť do jeho precíznych zápiskov, môžeme odcitovať, že "dnes som hral nadpriemerne. Dal som desať košov. Vládal som, no úplne zničený som okamžite zaspal." Nielen športové zážitky si kvestor precízne zaznamenáva do denníka. Namiesto psychoterapeuta si na papier rozanalyzuje určité zlomové situácie, aby predišiel zlým rozhodnutiam, alebo sa s perom v ruke vyrovnáva s podrazmi, či inými problémami. "Možno sa bude niekto smiať, ale mne sa takáto forma duševnej hygieny veľmi osvedčila."

Gabriel Fischer nie je záhradkárom, no rád chodí na chalupu vo Švedlári, ktorú zdedil po otcovi. "Rád rúbem drevo, no najlepšie mi to ide vtedy, keď si napíšem kriedou tri mená na peň. Potom rúbem až na triesky," smeje sa.

Variť nevie, najradšej maškrtí tatársky biftek, ktorý zapíja nealkoholickým pivom. Na značkách oblekoch si nepotrpí, jazdí na Nissane, no autá berie len ako spôsob rýchlej prepravy. Kvestor precestoval kus sveta, no najviac mu učarovala Kanada a Japonsko. "Kanada pre absolútny súzvuk 111 národností a vierovyznaní, ktoré tam spolu spolunažívajú, pre ich toleranciu. Japonsko pre svoju históriu a zmysel pre poriadok, systém, ktorý tam vládne vo všetkom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.