hokejovej súťaže na svete NHL. Veď spomeňme iba také mená ako Bondra, Bartečko, Suchý, Vaic, ktorí hokejovo vyrastali práve pod končiarmi Vysokých Tatier. O hokejovom živote za veľkou mlákou sme sa porozprávali so spoluagentom európskych hráčov pôsobiacich v NHL Petrom Humeníkom.
Dá sa aspoň teoreticky porovnať hokejový život a ponímanie tohto športu v Kanade a na Slovensku?
Hokejový život v Kanade je oproti Slovensku dosť rozdielny. V Kanade je ohromná základňa hráčov, pretože je to tam na rozdiel od Európy šport číslo jeden a doslova národný šport. Média mu venujú veľký priestor a fanúšikovia hlavne vo východnej Kanade (Ontario, Quebec) žijú s hokejom celý rok. Poňatie mládežníckeho hokeja a príprava je inak založená ako u nás. Hlavný dôraz kladie na veľký počet zápasov a turnajov. Za rok kanadskí mladíci natrénujú menej ako naši, ale odohrajú v priemere viac zápasov. Prakticky všetko financujú len rodičia a tak sa preferuje viac hrať súťaže, keď na ľade sú dva tímy, ako tréningy, keď na ľade je len jeden tím. Priemerný hráč je teda vyhraný v zápasoch, učí sa za pochodu a chyby sa postupne rozoberajú a odstraňujú. Súťaže sú odstupňované podľa veku a kvality. V nižších kategóriách do 15 rokov je najvyššia kategória AA , následne sú BB, CC, A, B a C . Do 14 rokov nie je povolený fyzický kontakt. Ten začína až od 15 rokov a majú ho kategórie s dvomi písmenami. Kategórie s jedným písmenom hrajú naďalej bez kontaktu a príklepu. Ďalej zaujímavosťou je, že v nižších kategóriách do 16 rokov sa nehráva trikrát 20 minút, ale napr. 10, 10, 15 alebo 12, 12, 12 a postupne sa pridáva, jednak aby zápasy boli zaujímavejšie, pretože sa má za to, že 12 - 13 ročným je trikrát 20 veľa a tiež sa šetrí čas na ľad. Samostatnou kategóriou sú dve mládežnícke súťaže: Midget AAA a Junior Major. Ďalšou kapitolou je Juniorská Liga Major, inak známa pod skratkou CHL (Canadian Hockey League). Momentálne ma súťaž vyše 50 tímov z Kanady a USA rozdelených do troch vetiev: West, Ontario a Quebec, kde víťazi a usporiadateľ hrávajú na konci v máji o Memorial Cup, najvyššiu juniorskú trofej v Amerike. V tejto súťaži pre 16 - 20 ročných je draftovaných vyše 1000 najlepších alebo najvhodnejších hráčov z Kanady, USA a Európy. Zápasy sú hojne navštevované skautmi z ligy NHL a klubov NHL, ktorí filtrujú hráčov pred draftom, ale i pred podpísaním kontraktu. Novinári tu hokejom nutne žijú tiež a hlavne vo východnej Kanade (Ontario, Quebec) sa píše o ňom veľmi veľa, v zime i 16 strán z 20-stranovej športovej prílohy. Menšie 25 50 tisícové hokejové mestečká, kde Junior Major je hlavný šport, žijú hokejom takmer kompletne a vo väčšine sú ich 3 5 tisícové štadióny vypredané celý rok. V Kanade spravidla neexistuje prehratý zápas. Keďže tam sa hrá stále o ďalší gól a bod, táto alternatíva neexistuje a často tím, ktorý strácal, "po vyšampónovaní" v šatni hrá ako o život a zvráti stav. Kanaďania sú najnebezpečnejší, keď prehrávajú a dajú gól.
Ako ste sa dostali k práci vyhľadávača talentov pre kluby NHL?
Upresním, že nie som vyhľadávač pre kluby NHL, ale agent a spoluagent (co-agent) pre viacerých európskych hráčov v Amerike. Nepomáham teda klubom, tie majú na to skautov, ale pomáham hráčom. Od roku 1991 robím s mládežníckym hokejom v Kanade, z toho 2 roky som pôsobil ako euro riaditeľ pre najväčší hokejový turnaj na svete - Bantam (14-15 r.). Od roku 1994 spolupracujem s klubmi Junior Major League, kde mi doteraz draftovali 19 euro juniorov a od roku 1997 i s NHL, kde som spoluagentom niektorých hráčov. Naša skupina agentov ma momentálne vyše 90 aktívnych hráčov v NHL, okrem iných i mená ako Pronger, MacInnis, Joseph, Peca, podobne i najlepší tréneri S. Bowmann alebo M. Crawford. Zo Slovákov sú to hlavne mladí hráči ako Bartečko, Kolník, Zálešák, Cisár, Lašák a pár iných. O vysokom kredite našej skupiny svedčí, že hráči už v mladom veku dostávajú šancu v NHL a ich "čakacia doba" je evidentne menšia ako u menej kreditných agentov. Podobne i niekoľko nedraftovaných hráčov dostalo pozvania, medzi nimi i Ľuboš Bartečko, a hrajú pravidelne ligu.
Ktorí slovenskí hráči, pôsobiaci v súčasnosti v kluboch NHL, čí v ich farmách", sa do zámorskej najvyššej hokejovej súťaže dostali aj vašim pričinením?
Ako som spomenul doteraz prišlo do Junior Major prostredníctvom mňa 19 euro juniorov od 17 do 19 rokov, ktorí boli draftovaní a umiestnení v tímoch a väčšina z nich patrila ku špičke ligy či tímov a pomaly sa posúvajú ďalej do profi kategórií. Momentálne z týchto mladých sú najďalej Radoslav Suchý, Ľuboš Bartečko, Juraj Kolník, Martin Bartek, pred prvým štartom bol teraz Zoltán Bátovský, ktorý nedávno žiaľ tragicky zahynul. Ďalší hráči sú ešte v juniorských súťažiach alebo v Európe, iní, ktorí boli nami vedení a vysoko postavení v skautských rebríčkoch boli žiaľ zle informovaní, zmenili kreditnú skupinu za menej kreditnú a stratili sa. Špeciálne sú to prípady Karola Bartánusa a Tomáša Balúcha, ktorí by určite dnes hrali NHL, ak by nešpekulovali a venovali sa len hokeju. Z Európy mal tento rok blízko do Montrealu Martin Kuľha, ale zo známych dôvodov sa pozvanie stiahlo.
NHL je svetom veľkých peňazí a často podivných zákulisných ťahov. Pred akými praktikami zo strany niektorých skautov, by ste mohli vystríhať mladých hráčov mieriacich do NHL?
NHL je skutočne svetom veľkých peňazí a teda veľa ľudí to zvádza, ale čo sa týka skautov, tí sú odmeňovaní za vyhliadnutie najlepšieho možného hráča pre jeho klub a teda nie je medzi nimi konkurencia. Rivalita existuje medzi agentmi, ktorí nedostávajú od klubov nič, ale ich odmenou sú percentá od hráčov za vybavenie kontraktu a iné služby. Keďže v NHL je akreditovaných viac ako 160 agentov, ktorí majú svoje tímy pod rôznymi hlavičkami, je zrejmé, že sa používajú rôzne techniky a "ťahy" pred draftom NHL a podpísaním kontraktu na získanie najlepších prospektov. Niektorí si vyberú pár hráčov podľa ich vedomia a svedomia a pracujú s nimi do kontraktu, iní podpíšu hráčov na tony a čakajú, kto sa vydarí. Niektorí taktiež chodia a dávajú rodičom malé, či väčšie dary a "pozornosti", a iné techniky. Ďalšou kapitolou je zmena agenta. V NHL je zmena agenta pomerne bežná vec, ale spravidla sa agent mení, ak je na to evidentný dôvod, to znamená, ak ten prvý nič pre hráča nevybavil. Ja sám som mal na začiatku mojej činnosti dva takéto záporné prípady, avšak v oboch prípadoch naši mladí Slováci nemali dôvod meniť a evidentne si poškodili. V prvom prípade neinformovaní rodičia za úplatok prepísali syna neznámemu agentovi z USA, ktorý mal v tom čase len jedného málo známeho hráča v NHL a jeho starší kolega mal pred rokmi zakázané reprezentovať pre finančné machinácie a teda tunajší sa mu vyhýbali. Pod vedením neskúseného agenta rýchlo padol dole, stratil výkonnosť, klesol v drafte len do 4. kola a následne ho nechceli ani kluby NHL, ani ich farmy a pritom u mňa sme mali 3,5 milióna na 3 roky prakticky v suchu. V druhom prípade hráč taktiež zmenil overenú firmu, ktorá mala v tamojšej súťaži vysoký cveng za "meno s USA" a následne stratil výkonnosť, radosť z hry a nebol vôbec draftovaný! Obaja doplatili na neinformovanosť svojich rodičov.
Aké typy hráčov majú podľa vás v súčasnosti najväčšiu šancu preraziť v zámorskom hokeji?
V NHL sú určité nároky a trendy a tie sú iné ako boli pred 10 či 20 rokmi. Kluby dnes čím ďalej, tým viac preferujú vysokých a ťažkých hráčov a bohužiaľ menšie, ľahšie a technickejšie typy sú vyberané len v sporadických prípadoch. Do roku 2004 sa tento trend zrejme nezmení, lebo platí "kolektívna zmluva", kde ide o veľké peniaze pre kluby a teda ak krehkejší hráč presedí pol sezóny na ošetrovni, veľa bodov a dolárov pre klub nezarobí. Náš Róbert Petrovický, ktorý patrí k "ľahším" hráčom a je evidentne veľmi dobrý euro hráč, sa v NHL nikdy nepresadil. Podobne Saku Koivu, ktorý za 7 rokov neodohral jedinú kompletnú sezónu za Montreal. Rovnako však dopadli i kvalitní kanadskí hráči, napr. najlepší junior 1995 Christian Dube (bývalý spoluhráč Suchého) hrá vo Švajčiarsku i keď bol draftovaný v 2. kole NHL, Daniel Briere (Pho), draftovaný v 1. kole hrá len sporadicky už niekoľko rokov v NHL i keď bol fenomenálny predtým, Daniel Corso (STL), bývalý najlepší hráč v juniorskej kategórii nemá už roky stále miesto a 1. výber v drafte 1992 Alexander Daigle taktiež nemal dlhú životnosť v NHL. Od nástupu pána Bettmana ako prezidenta NHL (komisár) je tento trend úplne evidentný a treba, aby rodičia našich hokejistov to brali na vedomie pri pokračovaní kariéry ich syna. Niekedy je menej viac a dlhá a úspešná kariéra v Európe je viac ako strata zdravia v tejto čím ďalej "mohutnejšej" lige.
Akú radu, týkajúcu sa možnosti pokúsiť sa presadiť sa v NHL, by ste dali našim mladým talentovaným hráčom?
Informovať sa u hráčov, ktorí už niečo dokázali, komunikovať aktívne s veteránmi klubu a pripravovať sa vždy "na najbližší zápas" a súpera. Útočníci hlavne na slabé stránky gólmanov a obrancov súpera i praktiky "zlých" mužov súpera, obrancovia na silné stránky súperových útočníkov. Každý klub má videokazety a pred prvým stretnutím s novým klubom sa oplatí si pozrieť súperov, čo hrajú. V kempe, na farme, či skúšobných zápasoch v NHL nemá význam sa nejako špeciálne šetriť, lebo z tribúny sa to vidí. Treba akceptovať trénerove rady, ale zase je treba ostať trochu sebou samým, nehrať kompletne kanadský hokej, ale ukázať niečo pekné naviac. Aktívne komunikovať s trénerom o svojom výkone a ďalšom súperovi. Konkurencia je však silná a tak i keď nedostanem post ihneď, nemá význam to na kohosi zvaľovať, je potrebné sa cez to preniesť a pripravovať sa na najbližšieho súpera z americkej ligy či Junior Major.
Myslíte si, že septembrové udalosti v USA môžu zásadne poznačiť aj prebiehajúci ročník NHL?
Keďže cesty a kalendár boli robené pred 11. 9., nemalo by to výrazne ovplyvniť ligu, i keď hlavne NY kluby budú mať na začiatku sezóny určité problémy, pretože sú obmedzené linky. Inak by malo byť všetko v poriadku.
Autor: pet, rak, riso
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
