medzinárodne najvýznamnejšej udalosti azda posledného desaťročia nie je dobrá. Do vysokej miery sa napĺňa pesimistický scenár, ktorý sme načrtli pred vyše mesiacom, keď sa afganská vojna začala.
K značnej dávke skepsy oprávňuje porovnanie cieľov, ktoré si operácia stanovila, s aktuálnym behom vecí a vyhliadkami. Zreteľne artikulované zámery boli dva, jeden užší a druhý strategický: Po prvé, dolapenie bin Ládina a jeho komplicov, zodpovedných za masaker na newyorských vežiach a v Pentagone. A buď ich postavenie pred súd, alebo rovno fyzická likvidácia. Po druhé, rozprášenie infraštruktúry organizácie Al-Kaidá v Afganistane ako začiatok celosvetového zápasu proti terorizmu, až po jeho úplné zničenie. Teda prevencia pre budúcnosť. Toho význam vyzdvihol Bush (i ďalší lídri) novou spojeneckou doktrínou, ktorá, čo do intenzity ohrozenia civilizácie, postavila svetový terorizmus 21. storočia na jednu úroveň s fašizmom a komunizmom storočia dvadsiateho.
Pokiaľ ide o "trestný rozmer" výpravy, príznakové je zmnoženie čudesných výrokov z najvyšších miest (Tony Blair, Donald Rumsfeld - minister U.S. obrany) v tom zmysle, že svet je šíry a Ládin bohatý. Akoby ktosi začal verejnosť pomaly pripravovať aj na možnosť, že najstrašnejší zločin v modernej histórii ľudstva zostane nepotrestaný. Nám dobre známy priateľ Robertson pustil (tesne pred bratislavskou vizitou) navyše hlášku, že Ládin nemusí byť ani jediný hlavný páchateľ. Toto vyvolalo obrovské špekulácie v čelných svetových médiách o "kline v protiteroristickej koalícii". Keďže, zaiste si spomíname, "nezvratné dôkazy" o korunnej zodpovednosti Ládina predložilo USA spojencom i generalite NATO pár dní pred spustením afganskej operácie.
Nakoľko ťažko predpokladať akési hromadné úlety najvyšších politických i vojenských lídrov, stratégovia azda naozaj dospeli k poznaniu, že možnosti úniku Ládina a spol. sú väčšie, ako šance USA na jeho dolapenie. AZDA. Na strane druhej totiž nemenej pravdepodobná je aj verzia, že sme svedkami grandióznej propagandistickej hry; a to už má priamu súvislosť aj s druhým, doslova strategickým cieľom akcie, ktorým je vyhladenie globálneho terorizmu ako takého.
Napriek absolútnej vojenskej dominancii USA a Británie a neschopnosti Talibanu klásť akýkoľvek odpor, obraz je dosť frustrujúci. Nevidieť totiž koniec, na obzore sa nečrtá premena vojenskej prevahy v reálny výsledok. Letecké sily už nemajú dobre čo zbombardovať, obmedzené nasadenie pozemných jednotiek je vhodné na hľadanie Ládina, diverziu v tyle mudžahedínov či prípravu veľkej operácie, nie však na vyhnanie Talibanu z Kábulu a obsadenie väčšieho územia. Zo samotného okolia Busha pritom prenikajú signály, že niet jednotného názoru, ako pokračovať; spory sú napríklad ešte aj v tom, či vsadiť všetko na podporu vnútornej opozície, teda Severnej aliancie, a ak áno, či jej umožniť ovládnutie celej krajiny. Príznačné je zase vyjadrenie Rumsfelda o tom, že "operácia nemusí trvať dva-tri roky". To je milé, akési riešenie sa ale žiada neskonale rýchlejšie. Vysychajú totiž vnútorné, mentálne zdroje na udržiavanie pozitívneho naladenia verejnej mienky.
A toto je kľúčový moment. Najmä s pribúdaním správ o civilných obetiach sa Bush a spol. dostávajú do defenzívy, musia sa už v médiách obhajovať. Najsilnejšou zbraňou Ládina a Talibanu nie sú veru rakety ani pancierové päste, ale katarská televízia Al Jazzeera; polopravdami či dezinformáciami táto vysielačka, s exkluzívnym prístupom k Ládinovi, zasahuje USA a ich spojencov v najcitlivejšom bode. K tomu sa družia aktivity domácich pacifistov a ľavice všetkého druhu. Pod tlakom verejnej mienky (ktorá, napríklad, podľa posledného výskumu v USA väčšinovo neverí, že sa vláde podarí zabrániť ďalšiemu teroristickému útoku) sa rozkladá názorovo, a teda aj v akcieschopnosti, už nielen užšie európske jadro protiteroristickej koalície, ale aj samotné Bushovo vedenie. Nevraviac ani o tzv. umiernených arabských režimoch, lojalita ktorých je v ťažení proti Ládinovi a Talibanu údajne nepostrádateľná.
Zatiaľ najdramatickejším signálom je extempore Busha, ktorého jeho stredajší francúzsky hosť Chirac musel poriadne vytočiť, keďže na brífingu po stretnutí s ním zaútočil nesmierne tvrdo na spojencov: "Koaliční partneri musia robiť viac než len vyjadrovať podporu. Koaliční partneri musia konať. (...) Je čas, aby si všetky krajiny uvedomili, že budú brané na zodpovednosť za svoju nečinnosť. Buď ste s nami v boji proti terorizmu, alebo ste proti nám". Nesmierne nabrúsený tón a slovník, absolútne mimoriadny v medzinárodnej diplomacii, je výstižnou výpoveďou o stave protiteroristickej kampane, mesiac po jej vyhlásení.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
