pokrýva iba zvyšných tridsaťpäť percent. Keď tak sa tak pozerám na tieto čísla, zisťujem, že môžeme zabudnúť na dôveryhodnosť slov. Oveľa dôležitejšie sú naše mimoverbálne prejavy. Z reči tela sa niekedy dozvieme viac ako z reči samotnej. Možno je to tým, že slová môžeme filtrovať a z úst vypúšťame len tie, ktoré nám schváli naša vnútorná komisia (t. j. komisia všetkých pravidiel a obmedzení, ktorými sa v živote spútavame). Zatiaľ čo reč tela prezrádza, ako sa skutočne cítime. Našťastie, tejto reči rozumejú iba tí, ktorí sú o trochu vnímavejší ako priemerný nevšímavý človek. Ak by jej rozumeli všetci (tak ako reči hovorenej), pravdepodobne by veľmi rapídne ubudlo klamárov. Všetky pohyby o nás čosi prezrádzajú. Určité gestá signalizujú spokojnosť, iné neistotu. Ďalšie sú našimi vernými spoločníkmi, keď klameme alebo sa snažíme čosi zatajiť. O niektorých z týchto giest vieme a dokážeme ich kontrolovať. Je však nemožné, aby ste kontrolovali šesťdesiatpäť percent svojich prejavov (najmä ak k tomu prirátame filtrovanie slov). Skúste preto na sebe urobiť malý pokus a začnite si v určitých situáciách všímať reč svojho tela. Napríklad, keď ste nervózny a nedokážete sa upokojiť. Prehrabávate sa vo vlasoch, prestupujete z nohy na nohu, rozptyľujete svoju pozornosť množstvom pohybov, ktoré inak nerobíte. Nemusíte povedať ani slovo a vášmu okoliu je jasné, že nie ste v poriadku. Takéto pohyby sú sprievodcami všetkého, čo robíte a hovoríte. Ak napríklad chcete zakryť klamstvo, vopred si premyslíte slová, ktorými budete argumentovať. Pravdepodobne zabudnete na skutočnosť, že ďaleko viac nácviku by potrebovali vaše všetko prezrádzajúce pohyby. V prípade, že oklamaný objekt je dostatočne nepozorný, bude vaše klamstvo s najväčšou pravdepodobnosťou korunované úspechom. Pri troche pozornosti by vás dotyčný dokázal nielen odhaliť, ale aj dokonale usvedčiť. Zdá sa vám to všetko prehnané? Pozrite sa na malé deti, ktoré ešte hovoriť nevedia. Síce sa snažia naučiť sa náš jazyk, ale v čase nekomunikatívnosti sú prirodzene odkázané na iný spôsob dorozumievania sa. Smejú sa, plačú, škeria, rozhadzujú ručičkami... Nemusia povedať ani slovo a už okolo nich ktosi lieta s mliečkom, čistými plienkami alebo cumlíkom. Takto, ako v mnohých iných situáciách, si vďaka deťom všímame veci, ku ktorým sme v prípade zvyšného sveta slepí. To, čo je pre nás dôležité pri bábätku (teda sledovať jeho reč bez slov), stráca pre nás význam u ostatných. Svoju pozornosť sústreďujeme na slová a preto sa ľahko necháme oklamať. Pritom stačí tak málo! Iba trochu lepšie otvoriť oči. Boli by sme bohatší o množstvo užitočných informácií, ktoré by sme v konečnom dôsledku mohli využiť vo svoj prospech. (Škoda, že nemôžem vidieť, koľkí z vás sa po prečítaní týchto riadkov budú chcieť uistiť, že o vás vaše pohyby nemôžu nič dôležité prezradiť). Omyl! Nielenže môžu. Oni to neustále robia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
