narodil syn Andrej. Otec mu predpovedal kňazskú budúcnosť. Vtedy ešte nikto netušil, že zo syna gazdu Doboša vyrastie známy výtvarný umelec, ktorého sláva preklenie hranice Slovenska. Obdarený prirodzeným talentom, absolvoval mladý Andrej v rokoch 1927 1931 Súkromnú školu kreslenia a maľby u profesora Adalberta Erdélyiho v Užhorode. Súčasne v týchto rokoch ukončil aj tamojší Učiteľský ústav. V roku 1931 ho prijali na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Stal sa členom Spolku podkarpatských umelcov. Počas druhej svetovej vojny si v rokoch 1940 - 1942 rozšíril vzdelanie na Pedagogickej fakulte v maďarskom Segedíne. Stal sa aj členom Spolku maďarských výtvarníkov v Budapešti. Po druhej svetovej vojne sa usadil v Košiciach, kde vstúpil do Svojiny a od roku 1949 do Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Venoval sa maľbe, kresbe, grafike, textilnej a monumentálnej tvorbe. Dominantami Dobošovej tvorby boli maľba a grafika. Obľúbený krajinársky žáner rozvíjal v objavovaní nevšedných krás rodného kraja (Môj rodný kraj, Pohľad na Kašov, Kvitnúce čerešne), neskôr na celom východnom Slovensku (Pred Osturňou, Jesenná Domaša, Po daždi na Šírave). V svojráznom maliarskom rukopise zostal citeľný farebný kolorit Erdélyiho Zakarpatskej výtvarnej školy. Doboš však šiel vlastnou tvorivou cestou poznačenou hlbokým vzťahom k rodnému kraju, humanizmom, toleranciou a tvorivým nadšením. Vo figurálnych kompozíciách stvárňoval to, čo svet a človek v každom období svojho bytia najviac potrebovali. Boli to predovšetkým motívy mieru, ľudského snaženia, práce a rodiny. V šesťdesiatych rokoch sa začal orientovať na grafickú tvorbu, ktorá bola tematicky veľmi bohatá. Popri už uvedených motívoch sa venuje aj sakrálnym témam (Útek do Egypta, Ukrižovanie, Pieta). Majstrovsky dokázal vyjadriť vlastné subjektívne pocity (Písmo, Pokus). Zo slobody intelektu a opojenia krásou objavovaného vyrástla Dobošova chuť tvoriť. Povedané zo Života Konštantína "...videl som jednu zo všetkých najkrajšiu. Nazývala sa Sofia Múdrosť. Tú som si vybral..." V tom tkvel krásny objav umelcovho celoživotného smerovania k tvorivej múdrosti a kráse subjektívne pociťovaného. Andrej Doboš pochopil, že byť šťastným je umenie a byť umelcom je šťastie. Také bolo tvorivé vyznanie nášho rodáka umelca, ktorý nás navždy opustil. Jeho tvorba však zostala perlou v mozaike slovenského výtvarného umenia.
Autor: PhDr. Juraj Žadanský, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
