aj za jej hranicami. A jeho príslušníci sa snažili preniknúť ešte ďalej. Na ich panstve sa pravidelne v jeseni, počnúc tretím novembrovým dňom, začínali veľkolepé hony na líšky. Psovodov a ušľachtilých psov si zabezpečovali až z ostrovného Anglicka. Do Trebišova a na ďalšie panstvá sa schádzala popredná uhorská šľachta s koňmi a ďalším príslušenstvom, potrebným na poľovačky a lov líšok. Predovšetkým Gejza Andrássy, ktorý sídlil v parchovianskom kaštieli, bol muž prekypujúci životným optimizmom a energiou. Pre pozvaných hostí bolo potrebné zabezpečiť prechodné sídla čo najbližšie pri lovných revíroch. Po skončení poľovačiek pokračovali bujaré zábavy v parchovianskom kaštieli a v poľovníckom kaštieli vo Vojčiciach, ktorý bol na podobné ťahy pripravený. K dispozícii tam boli bohaté zásoby vyberaného jedla a pitia pre urodzené hrdlá a jazyky. Tam si mohol každý unavený poľovník vyhodiť z "kopýtka". Bujaré poľovačky bezpochyby svedčili aj o jednej dobrej vlastnosti pánov južného Zemplína. Bola to starostlivosť o revíry. Tá bola, vzhľadom na dobové dokumenty o poľovačkách, veľmi dobrá. Ináč by tu neprichádzali hostia poľovať každý rok. Vojčický poľovnícky kaštieľ po opustení Andrássyovcami nebol pamiatkovo chránený a preto postupne schátral. Nedávno ho začali rekonštruovať a bude slúžiť cestovnému ruchu a na rozvoj agroturistiky v regióne.
Autor: -rajo-
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
