Krajinka hanobiaca ?

So záujmom som si prečítala reakciu jedného z našich čitateľov na posledný film Martina Šulíka Krajinka (str. 2). Je dobré, že má svoj názor. Mám ho aj ja, aj Šulík. Pýtam sa, či dnes neexistuje nič, čo by našu krajinu či krajinku hanobilo viac ako sfilmovaná Krajinka, ktorá sa mne osobne kvôli "umeleckému realizmu a nádychu originálneho surrealizmu páčila. Ak by sme vnímali všetky umelecké stvárnenia dôb minulých a súčasných či už vo filme, literatúre alebo výtvarnom umení puritánsky, neviem, ako by naša filmová tvorba vyzerala či dozrievala. Nemusím ísť príliš ďaleko. Aj Jakubisko vo svojich filmoch Slovensko hanobí? V Tisícročnej včele, ktorá je o realite, ale aj nadsvete, ktorý v nás vytvára to krajšie a lepšie? Robí to Forman, ktorý vo filme Hoří má panenko použil ten najneobyčajnejší, no predsa čarovný sarkazmu s iróniu, ktorou toto filmové dielko doslova dýcha? Krajinku som si bola pozrieť v kine pred niekoľkými mesiacmi a aj keď sa popísalo, že sa v ňom Šulík v porovnaní so svojimi predošlými filmami opakuje, niečím ma očaril. Nie niečím fiktívnym, ale konkrétnym ak budeme všetko vnímať len vzťahovačne a žiadať od filmu výpoveď o hrdosti a sláve slovenského národa, to môžeme spokojne zaspať na vavrínoch archívu. Netvrdím, že mnoho z nich nemá svoju kvalitu, to nie. Iba som presvedčená, že tak, ako dáva básni krídla metafora, tak dáva filmu krídla fantázia a túžba zobraziť veci nie v bežnom jazyku. Nesúhlasím, že bežnému divákovi Šulíkov film nič nedáva. Dáva mu prinajmenšom slobodný pohľad na svet - tak, ako vidím ja, nemusíš vidieť ty či oni. Som rada, že "kompetentné inštitúcie tvorcom nezväzujú ruky tak, ako tomu bolo kedysi. Štátna cenzúra je našťastie slabo doznievajúcim tamtamom a verím, že tá vnútorná cenzúra je v každom z nás. Šulík je podľa mňa našťastie v našej pokrivkávajúcej a nedostatkom financií trpiacej kinematografii rozhodne tým svetlým momentom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.