do sveta idú zmätočné signály o prioritách ako vlastných, tak aj širšie politicko-spoločenských. Toho žiarivým príkladom je aj najnovší nápad KDH - "Tolerančná zmluva". Čiže náčrt riešenia povolebných vzťahov na Slovensku, ktorý predostreli v sobotu Pavol Hrušovský a Vladimír Palko.
Ide o konštrukt predovšetkým predčasný. Zásadnou námietkou totiž hneď môže byť, že sa snaží do detailov popísať politickú mapu, ktorá je s ročným predstihom jednoducho neopísateľná. Vo vízii troch základných povolebných blokov, ktoré sú základom schémy, straší proste toľko neznámych, že celé je to viac astrológia ako seriózny politický projekt.
KDH vychádza z predstavy, ktorej otcom je želanie autorov, nie slovenská realita. Teda z rozdelenia politickej scény na tri politicky príbuzné bloky, ktoré majú vzísť z výsledku volieb: "Pravicový" (KDH, SDKÚ, SMK, ANO), "ľavicový" (Smer, SDĽ) a "neštandard" (HZDS, SNS, prípadne P SNS). Pointou úvahy je, že nakoľko žiadny z nich sám nepostaví väčšinovú vládu (čo je prvé a posledné správne východisko), navrhuje sa pre Slovensko súčasný český model: Menšinové vládnutie jedného z blokov, ktorý by bol zmluvne podopieraný niektorým z ďalších dvoch zoskupení, pričom to tretie by zostalo v "čistej" opozícii. Keďže premisou je vytesnenie Mečiara a HZDS z vlády na celé ďalšie volebné obdobie, Palko uvažuje hlavne o pravoľavom zmluvnom súručenstve, pričom však pripúšťa aj vládu HZDS tolerovanú ľavicou, ako aj opačné garde v tejto konfigurácii. Akurát nepočíta s Ficom, ktorý by bol v situácii, keď mu už všetci verejne lezú do zadku, skoro blázon, keby neuprednostnil akúkoľvek normálnu koalíciu, ak bude on sám premiérom.
Nový produkt politickej alchýmie KDH má ale ešte hlbšie objektívne trhliny. Česká predloha ČSSD-ODS je postavená na zmluvnom zväzku dvoch silných, súdržných strán. A teda nie na zložených blokoch zo strán viacerých, k tomu aj slabých, nepevných. To je absolútny rozdiel; kým tamojšia opozičná zmluva, resp. jej druhý diel, "toleranční patent" (odtiaľ odpísalo názov KDH), funguje na dohode dvoch, Palkov konštrukt je viacvrstevný; stranícke bloky by museli mať vlastný nadstavbový orgán (napr. ako predsedníctvo SDK blahej pamäti). Čiže ide vlastne až o trojúrovňový dohadovací mechanizmus - strana, blok, zmluvný partner. Teda ešte čosi omnoho komplikovanejšie, ako súčasná koalícia. Naprosto absurdné.
K tomu sa druží subjektívny faktor, ktorým je nedodržiavanie dohôd ako chronická choroba aj súčasnej koalície. Je nepriestreľným pravidlom, že čím zložitejší model, tým striktnejšia potreba zmluvnej disciplíny. Na Slovensku, kde sa na záväzných postupoch celkom bežne nedokážu uzniesť strany ani individuálne, je funkčnosť takej "tolerančnej zmluvy" úplná fatamorgána.
A ďalej: Ani jednoduchý český model "opozičnej zmluvy" by celkom iste nefungoval, nebyť dvoch lídrov s vysokou autoritou, ktorí ho zaštiťujú personálnou úniou - Klausa a Zemana. Tí požívajú absolútny rešpekt a poslušnosť vo vlastných stranách. Šéfov s prirodzenou autoritou dovnútra, kompetentných operatívne rozhodovať aj bez priameho mandátu, slovenské partaje ale (väčšinou) zúfalo postrádajú. V režime, kde občas musia padať politické rozhodnutia aj z večera na ráno, sú však nevyhnutní.
Dalo by sa pokračovať čudesnou predstavou o delení moci, keďže návrh KDH sa zaoberá aj funkciami v takých inštitúciách (napr. NKÚ), kde by sa po parlamentných voľbách nemalo z princípu nič meniť. Mimochodom, práve nemorálna parcelácia štátu medzi dve strany sa ukazuje ako najväčšie negatívum českej "opozičnej zmluvy", tvrdo pranierované všetkými pražskými médiami. Hoci oba zúčastnené subjekty, a najmä "tatíčkovia" Klaus a Zeman tvrdia, že splnila účel - zabezpečenie politickej stability v Čechách - už dnes je temer isté, že v ďalšom funkčnom období experiment pokračovať nebude, aj keď text zmluvy s tým počíta.
Nepodceňujme však KDH natoľko, aby sme podľahli ilúzii, že absolútna prevahu negatív nevidí. Nejde o mieru reality, skôr o aktuálne posolstvo: KDH "tolerančnou zmluvou" priamo oznamuje, že "iba po dohode s ním môže vzniknúť vláda bez HZDS". Toto ešte pravda tak celkom byť nemusí (Smer + zvyšok sveta, pozri preferencie). Po druhé je tu nepriamy odkaz a úplne zásadný: KDH nepôjde do koalície nielen s HZDS, ale ANI SO SMEROM. Ak túto, pravdepodobne ústrednú ideu celého projektu, správne prečítame, pochopíme aj skrytý význam číslo dva: KDH je už dnes rozhodnuté ísť na 4 povolebné roky do opozície. Preto "tolerančná zmluva"; explicitne vysloviť pred voľbami, že svoju najbližšiu budúcnosť vidí v opozičných laviciach, totiž nemôže žiadna politická strana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
