Snina - V priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Snine sa v sobotu konalo štrnáste stretnutie rodákov zo zatopených obcí Starina, Veľká Poľana,
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Dara, Ruské, Zvala, Ostružnica a Smolník, ktorí svoj domov opustili kvôli vodárenskej nádrži Starina. Väčšina ich obyvateľov si našla nový domov v Snine, ostatní v iných mestách a obciach východoslovenského regiónu. Tak ako po minulé roky, aj tentoraz sála kultúrneho strediska praskala vo švíkoch.
Po príhovore Mgr. Franiška Kirňáka, predsedu Združenia vysídlencov z oblasti vodárenskej nádrže Starina v Snine, v ktorom, okrem iného, zdôraznil význam vodárenskej nádrže Starina, prednostu tunajšieho OÚ, primátora Sniny a ďalších hostí, sa začal kultúrno - spoločenský program.
Zástupcovia bývalých obcí ním priblížili zvyky a obyčaje, od Juraja do Jána, ktoré prechádzali z pokolenia na pokolenie. Vďaka zanietencom sa časť z nich zachovala dodnes. Napríklad na Juraja, kedy sa po prvý raz vyháňal dobytok na pašu, dávali gazdinky brány (na obrábanie pôdy) pred maštaľ, aby bosorky nezobrali kravám mlieko. Na Kríža zasa konáriky z brezy od kostola do záhonov kapusty, aby ju húsenice nezožrali, na Rusadle konárikmi z posvätenej liesky zdobili okná, aby tak ochránili svoje príbytky od zlých duchov a ohňa. Na Jána zbierali a svätili rôzne liečivé rastliny a večer sa stretávali pri Jánskych ohňoch. Hovorené slovo a ukážky popretkávané ľúbozvučnými rusínskymi piesňami folklórneho súboru Starinčanka, či spevom troch sestier Harkotových, ale aj ďalších, boli nielen pekným zážitkom, ale na tvárach, najmä starších vysídlencov, vyvolali aj slzy dojatia. Také sú stretnutia rodákov zo zatopených obcí, radostné, ale aj bolestné. Ani po rokoch sa totiž ľútosť za domovom zo sŕdc mnohých z nich nevytratila.