slobodna Prošková, začala na vrcholnej úrovni s kanoistikou až po svadbe s držiteľom dvoch medailí z MS vo vodnom slalome Lubošom Hilgertom. Manžela, ktorý je dnes jej trénerom, však minimálne medailovo prekonala. Sympatická blondína, známa i z propagovania nutelly, totiž získala zlaté medaily v K1 na OH 1996 v Atlante i na OH 2000 v Sydney, prvenstvá na MS 1999 v španielskom Seu d'Urgell a na MS 2000 v talianskom Mezzane, strieborné medaily na MS 1997 v Brazílii a ME 1998 v Roudnici nad Labem, zvíťazila i v seriáli Svetového pohára 1998. V tomto roku chcela s kariérou skončiť, plánovala to i v súvislosti s MS 2001 na olympijskej vode v Ocoee. Chcela, ostala by však, ako vraví samotná Štěpánka Hilgertová, akási "veta bez bodky". Pretože MS sa kvôli tragickým udalostiam neuskutočnili. Aj to bola téma nášho rozhovoru s najslávnejšou českou kajakárkou, s ktorou sme sa bližšie pozhovárali po jej tlačovke na pôde jej partnera, Stredočeskej energetickej a.s., v Prahe.

*****

Vyjadrili ste výhrady k tomu, že sa MS nekonali...

"Pôvodne som pre to mala pochopenie. MS boli zrušené deň po tragických udalostiach, 12. septembra, takže sme to všetci chápali. Potom, po návrate domov, sme sa dozvedeli, že medzi 18. a 22. septembrom, keď sa mali konať MS, sa v USA usporiadalo množstvo vrcholných podujatí. Takže teraz si osobne myslím, že tie MS mohli byť. Vrátiť to však už nejde, samozrejme, že nás to mrzí."

Čo vám napadlo ako prvé, keď ste sa dozvedeli o páde dvojičiek na Manhattane, o teroristických útokoch?

"Moja reakcia bola asi taká, ako u väčšiny ľudí. Aj keď sa na katastrofické filmy zo zásady nepozerám, predsa len z upútavok niektoré scény vnímam. A mne pri prvých záberoch v televízii napadlo, že to musí byť len nejaká scénka z filmu, že to predsa nemôže byť realita. Aj keď, to nebol prvý teroristický útok, bol však najväčší, aký sme doteraz zažili. Možno že teraz nepoviem najlepšiu formuláciu, ale je paradoxne dobre, že sme si všetci začali uvedomovať, že sa to dotýka každého. Zrazu nik nie je oddelený televíznou obrazovkou a nemôže si hovoriť: mne sa to nemôže stať... Nemám rada formuláciu, že svet sa zmenil, ale hádam sa zmení myslenie ľudí."

V roku 1996, keď ste sa stali v Atlante olympijskou víťazkou, narušil priebeh OH tiež pomerne vážny pumový atentát.

"Neviem však, ako to presne bolo. My slalomári sme súťažili v celkom inom štáte, takže toho ku nám až toľko nepreniklo. Dokonca, vzhľadom k tomu, že k atentátu došlo v predvečer našich pretekov, nás tréneri držali v nevedomosti. Súvislosť týchto udalostí s Atlantou '96 som aj preto v prvom momente nevnímala. Asi tu však je, stupňuje sa to a asi je potrebné s tým niečo robiť."

MS v USA mali vraj byť vašim posledným veľkým podujatím. Uvažovali ste nad koncom kariéry veľmi reálne?

"V období, keď som bola v USA, táto možnosť u mňa silno prevažovala. Chápala a uvedomovala som si však aj to, že som pod vplyvom emócií."

Hovorí sa, že športovci sa pred vrcholom roka ako batérie dokážu nabiť energiou. Vrcholom roka boli MS, teda nakoniec neboli. Ako ste vybíjali energiu?

"Čiastočne už v USA, kde sme boli týždeň. Organizátori hneď po rozhodnutí o zrušení šampionátu vypustili umelý kanál. Bývali sme však v chatkách pri jazere, takže na vodu sme chodili, veslovali, plávali... (a trebárs slovenskí Hochschornerovci si čas krátili lozením po skalách - pozn. red.)."

Čo vás definitívne presvedčilo o tom, že pokračujete?

"Zásluhu na tom má aj môj syn Luboš. Koncom septembra, začiatkom októbra bolo pekné babie leto. So synom sme spolu chodievali na lodenicu, spolu sme trénovali. Získavala som novú chuť, energiu... Aj preto som sa rozhodla, že sa budem tvrdo pripravovať na ďalšiu sezónu."

Čo v nej?

"V tejto chvíli nesľubujem medaily, myslím, že to odo mňa ani nikto nečaká. Chcem to však ešte skúsiť, aj keď to, ako na tom budem, budem vedieť zhodnotiť po príprave na jar. Mám však, vzhľadom na to, že sezóna vrcholí v polovici roka 2002 (12. - 14. júla ME na Slovensku, 22.- 25.augusta MS v Borg St. Maurice - pozn. red.), dosť času."

Príprava bude špecifická?

"Ani nie. V zime bežky, zjazdovky, telocvične, plavárne, na jar pôjdem za teplom, pravdepodobne do Juhoafrickej republiky."

Syn Luboš bude pokračovateľom rodinných tradícií na vode? Ako vidíte jeho perspektívu?

"Myslím, že bude. Má štrnásť rokov, v tomto veku sa už dá odhadnúť, že si cestu k vodnému slalomu našiel. My sme ho do toho rozhodne netlačili a nenútili. Preteká od jedenástich rokov..."

Gény sa teda nezapreli...

"(Smiech). To nie! Novinári sa ma však často vypytujú, či bude reprezentant, olympijský víťaz. To sa však predpovedať nedá. Môžem akurát povedať, že je šikovný, zodpovedný, baví ho to a už teraz si uvedomuje, že pokiaľ bude chcieť niečo dosiahnuť, bude tomu musieť i niečo obetovať. Ale nikoho z nás nebude mrzieť, pokiaľ preňho tento šport ostane len pekným koníčkom do budúcna."

Aká je idea podujatia, ktoré pripravujete aj so svojím manželom?

"Predovšetkým zatraktívniť vodný slalom, ktorý to potrebuje. Pre pretekárov to bude aj akási možnosť prezentácie. Tým pádom, že MS boli zrušené, pretekári takéto podujatie privítali. Zámorskí sa síce stále boja letieť, Európania však reagujú kladne. Príde kompletný slovenský tím, čo je špička, Francúzi, Taliani, Nemci..."

Vraj nielen tým bude podujatie zaujímavé. Ešte zaujímavejšie vraj bude svojím štýlom.

"V bazéne budú súťažiť paralelne dvaja pretekári, súťažiť sa bude na štvorbójovej trati. Bude to teda krátke, rýchle, tým pádom i napínavé. Odhadujem to tak na 40 sekúnd. Aj divák si tak príde na svoje, bude môcť, kde kto urobil chybu, ako ju urobil... Je to vôbec prvá takáto akcia na svete. Na Slovensku sa takto v bazéne trénuje medzi bójkami, preteky však doteraz neorganizoval nik."

Uvažujete len o jednotlivcoch, či to bude aj deblkanoe? Pýtame sa trebárs kvôli slovenským Hochschornerovcom.

"Naozaj si neviem predstaviť, ako by sa tam pomestili deblisti, bude to len pre jednotlivcov."

Opýtame sa na Slovákov. Aký je váš vzťah ku slovenskej reprezentácii, samozrejme, vodáckej?

"Vyrastala som ešte vo federálnej reprezentácii, kde to bolo zložením asi tak pol na pol. Vzťah medzi nami bol stále výborný. Aj keď sa slovenská reprezentácia teraz omladila, trebárs s Elenou Kaliskou sme však stále výborné kamarátky. Pred ME 1998 v Roudnici sa dlhodobo pripravovala u nás so mnou. Dúfam, že mi to pred budúcoročnými ME v Bratislave oplatí."

Bratislava, to znamená kanál v Čunove. Ako ho hodnotíte?

"Ja som tam jazdila len raz, v roku 1997. Možno aj preto mám trochu skreslený pohľad, od tej doby sa vraj veľmi zmenil. Keď som na ňom súťažila ja, bola búrka, obrovský vietor, rozlietané bójky. Boli to skôr neregulérne preteky, odchádzala som skôr s negatívnymi pocitmi. V každom prípade je to trať svetových parametrov."

Máte rada literatúru? Akú?

"Jedného autora by som ťažko vymenovala. Skôr však ide o oddychovú literatúru. Aj keď v poslednom čase sa mi, hoci to nie je príliš oddychová literatúra, páčia romány zo špionážneho prostredia od Fredericka Forsytha."

Nenávidíte nespravodlivosť. Aká sa vám stala v športe a v živote?

"V športe sa neustále stáva množstvo drobných či väčších nespravodlivostí. Takéto verdikty rozhodcov som niekoľkokrát zažila i ja, našťastie sa mi to nikdy nestalo na vrcholnom podujatí, na MS či OH. To by moju kariéru asi ovplyvnilo ináč... Ako na najnespravodlivejšie tak spomínam na jedny preteky Svetového pohára, keď som vďaka evidentne nespravodlivému verdiktu rozhodcov spadla z 2. na 7. miesto. Mala som dokonca i svedkov, trénerov mojich konkurentiek, ktorí boli ochotní ísť za rozhodcami a svedčiť v môj prospech..."

Úplne na záver. Koľko nuteliek sa spotrebuje u Hilgertových?

"Ťažko by som to počítala. Ale keby ku nám niekto poslal kontrolu, či ten produkt používame, tak by u nás stále nejakú načatú nutelu našiel."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.