to vtedy ani len nechyrovali, čo ich po prestávke čaká. Pravda, pred ňou Petržalka stačila ešte vyrovnať. "Zbytočne sme sa stiahli a príliš zavčasu začali brániť daný stav," značne rozrušený, pár minút po záverečnom hvizde rozhodcu Micheľa, konštatoval asistent trénera Dejmala Vladimír Gombár (na fotografii prvý sprava). "Takýmto spôsobom cesta k úspechu v žiadnom prípade viesť nemohla," priznal. "Všetky okolnosti sa razom zosypali na nás. Z nášho pohľadu druhý gól Petržalky padol z postavenia mimo hru. Ani sa po tomto góle nezačalo odznova poriadne hrať a už sme inkasovali tretí raz. Ťažké srdce máme na Micheľovho asistenta, ktorý domácim všetko púšťal. Mal som dojem, akoby si z nás arbitri robili dobrý deň..." Ak vravíte o bránení nerozhodného stavu po prvej štyridsaťpäťminútovke, rozprávalo sa o niečom takom v polčasovej kabíne Tatrana? "Isteže, lenže v opačnom zmysle. Bolo nám jasné, že ak by sme iba "murovali", podpílili si sami konár pod sebou. Chcelo to hrať so zaistenou defenzívou, ale i s náležitou medzihrou v strede poľa, nedovoliť preťažiť naše zadné rady. A stal sa pravý opak." Gólovú smršť Artmedie ste teda neodvrátili. Vari sa pod ňu podpísali i rozhodcovia ak sme vašim predchádzajúcim slovám dobre rozumeli? "Myslím, že predovšetkým psychicky naši hráči druhý polčas nezvládli. Ich koncentrácia sa sústreďovala väčšmi na "čiarového" arbitra a keď v rýchlom slede sme inkasovali, debakel bol v neodvratne. A keď už hovorím o rozhodcoch, hlavný akosi nepostrehol i takýto prehľadný fakt, ako keď si hráč pred piatym gólom pomohol pri spracovaní lopty evidentne rukou... Príliš kruté rozuzlenie, ale futbal sa hrá na dva polčasy."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.