Cimrmana. Zatiaľ nemá názov, obaja autori jej pracovne hovoria "čtrnáctá" a majú napísaných asi štyridsať stránok.
V Hospodě Na mýtince, ktorá je neďaleko žižkovského Divadla Járy Cimrmana, sa 6. novembra konal krst nového CD s názvom Zapomenuté věci zapomenutého génia, na ktorom sú niektoré semináre, čo v cimrmanovských hrách nie sú. Pri tejto príležitosti sa tlačová agentúra Korzo opýtala Zdeňka Svěráka, či je ešte stále čo objavovať na poli činnosti génia, ktorý bol prirovnaný k sopke, čo svojimi erupciami zasypala sama seba. "To je, ako keby ste sa ma chceli opýtať, kedy už s tým prestaneme," zasmial sa pán Svěrák. "Dokým to pôjde, budeme bádať a písať. A dúfam, že včas prestaneme. My totiž máme výhodu, že máme korekciu v divadelnom kolektive. Teraz náhodou sme si s Láďou hovorili, že len čo urobíme prvú verziu nového textu tej hry, prečítame ju chlapcom z divadla. A oni nám dajú nekompromisne najavo, či to je dobré alebo nie, či to budú schopní hrať, alebo či je to na smiech. Táto kontrola, ktorú nemá každý, nás ochráni pred tým, aby sme uviedli na scénu prepadák."
V súčasnosti už máte toľko aktivít, až si človek povie, ako sa to dá stihnúť. Filmy, scenáre, pesničky pre deti, nadácia Paraple…. Stále sa Cimrman drží na špici vašich zájmov?
"Keď nerobím novú hru, nové predstavenie, nepracujeme, nepíšeme, Cimrman je u mňa reprodukčná záležitosť - a je to vec, na ktorú sa vždy nejviac teším. Niet predstavenia, ktoré by ma zaťažovalo. Nikdy si nepoviem: Jé, ja dnes hrám. Alebo: Panebože, ja musím hrať. Vždy si poviem: Ja dnes hrám!!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
