transparentnosti a boja proti korupcii. Aj napriek jeho pozitívnym hodnoteniam však vláda pripravila návrhy zmien zákona. Podnet na zmeny dal mimister školstva Milan Ftáčnik a túto novelu opäť vláda prerokuje na budúci rok. Až potom sa dostane do parlamentu.
Na podnet neziskových, mimovládnych organizácií sa však vláda rozhodla, že pripravovanú novelu prerokuje do 31. marca budúceho roka.
Medzi najvýznamnejšie navrhované zmeny, patrí predlženie lehoty na odpoveď z 10 na 30 dní, zákaz zverejnenia výšky platov najvyšších funkcionárov, ktorí sú platení z verejných zdrojov, podobne aj platov funkcionárov v štátnych podnikoch a zrušenie možnosti, aby sa občania ešte pred rozhodnutím orgánu, mohli oboznámiť s podkladmi, na základe ktorých bude rozhodovať.
Táto novela podľa mnohých opýtaných respondentov znamená krok späť. A čo si o najvýznamnejších navrhovaných zmenách myslia politici?
Podľa poslanca SNR Rudolfa Bauera z KDH, je predĺženie lehoty z 10 na 30 dní neopodstatnené:
"S takouto zmenou nebudem súhlasiť, nie je totiž dôvod na predĺženie lehoty. Ak sa o tom v parlamente bude hlasovať, budem proti. Čo sa týka zverejnenia výšky platov najvyšších funkcionárov, tak situácia je trochu chúlostivejšia. Treba presne špecifikovať, čo sú osobné údaje. Samozrejme, platy poslancov sú určené zo zákona a nie sú tajné a verejné. Pri zverejnení výšky platov najvyšších funkcionárov, by som sa prikláňal ku koeficientovému vyjadreniu, čiže napríklad, že dotyčný plat je napríklad trojnásobne vyšší ako priemerná mzda. Ak sa novela "infozákona" dostane do parlamentu, určite ju budeme v niektorých bodoch pripomienkovať."
Oslovili sme i predstaviteľa opačného politického spektra, a to poslanca SNR Petra Weissa z SDĽ:
"Platy poslancov sú prístupné a musia byť verejné. Takisto, ako i platy všetkých funkcionárov, platených z daní daňových poplatníkov. Preto s týmto návrhom nesúhlasím. Predĺženie lehoty poskytovania informácií, neviem posúdiť, keďže nemám k dispozícií žiadnu analýzu, ktorá by preukázala, že doterajšia lehota nestačí."
Občianske združenie Komunikačný Dom v októbri urobili prieskum medzi obyvateľmi o chystanej novele.
"Veľmi nás prekvapilo, že ľudia evidujú platnosť zákona. Až 80 percent vedelo, čo je infozákon. Oslovili sme ľudí od 17 do 70 rokov. Infozákon využil v praxi každý desiaty opýtaný. Zo všetkých respondentov, čo o informáciu požiadali, bola viac ako polovica spokojná s odpoveďou," povedal nám koordinátor Komunikačného Domu Mgr. Martin Kňaze.
Podľa jeho slov až štyrikrát viac žiadala o informácie novinárska obec, ale spokojnosť s odpoveďami u nich bola len okolo 22 percent.
"Je to pochopiteľné, i keď na druhej strane práve novinári hodnotia prístup úradníkov o päť percent kladnejšie ako bežný občan. Najviac využívaným spôsobom, ako sa informácie získavajú, je osobná návšteva úradu. Telefonický spôsob využívajú viac ženy, internet zase muži. Ale u novinárok je postup opačný. Tie využívajú podstatne viac internet ako ich mužskí kolegovia. Podľa prieskumu sú ľudia na rozdiel od vlády skeptickí i voči zníženiu korupcie v súvislosti s týmto zákonom. Až 77 percent si totiž myslí, že vplyvom zákona sa znížila korupcia. Dokonca z opýtaných novinárov si to nemysli nikto."
Len deväť percent z tej tretiny opýtaných, ktorí mali informácie o pripravovanej novele, vedelo, v čom sa má zákon zmeniť.
"Až 64 percent sa domnieva, že návrh bude krokom späť. U novinárov je toto číslo opäť vyššie, necelých 70 percent z nich nesúhlasí s novelou," dodal M. Kňaze.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
