že nedeľa je všeobecne pokladaná za deň oddychu, na Jedlíkovej sa neoddychovalo ani náhodou. Už hodinu a pol pred avizovaným začiatkom koncertu postávali pred vchodom skupinky nedočkavých fanúšikov. Príznačne ustrojená nielen punková základňa miestnej mládeže však dostala košom i po avizovanom začiatku. Hrčiac sa pred vstupom do sály, s penivým mokom v kelímkoch skandovala známe šlágre hudobnej formácie, zatiaľ čo tá sa vo vnútri ešte len zvučila, takmer s pol hodinových časovým sklzom. Naveľa sa, čo do čísel veľmi slušne zastúpená, invázia hudbychtivých maniakov natlačila dovnútra a začal sa dvojhodinový punkový maratón. Ešte pred vystúpením sme si sadli na kratučký rozhovor s lídrom kapely, spevákom Kukom.
Ako zatiaľ prebieha turné?
"Sťažovať sa teda určite nemôžeme, všade máme plno, vďaka čomu hrávame dosť často na kyslíkové dlhy. Keďže ideme vkuse zhruba tak dve hodinky a v takom klube, kde je hlava na hlave začne celá tá masa skákať a o dušu vrieskať, normálne vznikajú také stavy, že sa začne rosiť plafón. Voda potom začne kvapkať zo stropu a to už vieme, že je zle, že je málo kyslíku. Bubeník si už zo sebou zvykne nosiť ventilátor. No ale skúste pritom všetkom ešte spievať. Je to nenormálna fyzická záťaž, fanúšikovia to však nesmú vidieť a tak sa stále snažím na tom pódiu usmievať ako blbeček. Snažíme sa ale ukázať ľuďom, že nás to hranie fakt baví. Bez úsmevu to nejde, vtedy to nemusia pochopiť a pomyslia si, že to robíme nasilu. A to nie je pravda, nikdy som to nasilu nerobil a som strašne rád, že v rámci turné hráme už ôsmy takýto úspešný koncert. Zhodou okolností dnes máme 9. výročie založenia kapely Horkýže slíže, dúfam že nás Košičania nesklamú a spoločne si oslavy užijeme."
Naposledy sme sa stretli, keď ste robili promo vášmu tretiemu albumu, medzitým je na svete v poradí už štvrtý s názvom Festival Chorobná 2001, čo nám k nemu povieš?
"Chceli sme spraviť takú platňu, ktorú ľudia aj pochopia aj sa pobavia. Na druhej strane sme chceli prekvapiť, urobiť niečo, čo nikto nečaká. Určite aspoň v prípade zopár piesní. Myslím, že sa nám to podarilo, vyvarovali sme sa nejakému klišé našej tvorby. Dokonca sme urobili i mierne ústupky, aby sa CD mohlo mediálne prezentovať, hoci nadávky sú tam stále. Povedali sme si, že kretén, chruňo a chrapúň sú také srdečné slovenské nadávky, s ktorých ľudia nemôžu byť až natoľko pobúrený. Ale album hovorí sám za seba, treba ho počuť a utvoriť i vlastný úsudok. Chcel by som odkázať poslucháčom, že treba si počkať na zázrak, pretože slová už nevravia nič a všetko je to úplne iný príbeh... Aááá, musím už ísť sa naladiť."
Však počkaj ešte na zo dve otázky, povedz, si recesista len na javisku, alebo si svojským nadhľadom riešiš krízy i v osobnom živote?
"Vieš čo, zatiaľ áno. Aj v živote. Zatiaľ som sa neoženil, ešte ma žena nebije a som jednoznačne za to, aby sa ľudia bavili za každých okolností. Pretože humor, smiech, úsmev nie je žiadna ideológia a nik proti tomu nemôže útočiť. Nechceli sme do našej tvorby zahŕňať filozofiu za alebo proti niečomu. Ak raz ľudia vidia, že nás to baví, bavia sa aj oni. A o tom to celé je."
Je vôbec niekto alebo niečo pred čím máte rešpekt?
"Rešpekt? No, musím povedať, že i Horkýže slíže majú svoje hranice, to je fakt. Nechceme si vedome robiť nepriateľov a podľa toho sa správame."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
