oči Zeme…
Čo meno, to pojem, majetok, legenda. Existuje nekonečné množstvo mien a pomenovaní, ktorými človek obdaril drahé kamene. A pokiaľ bude svet svetom a bude sa môcť kochať a opájať ich krásov, bude pre ne vymýšľať stále nové a nové.
Hádam niet na svete ženy, ktorej srdiečko by pri dare tohto druhu neposkočilo od radosti a divoko sa nerozbúchalo. Nech už budete hovoriť čokoľvek, s darovanými či vlastnenými drahokamami padajú spravidla všetky predsudky a predchádzajúce rozhodnutia. Ich čaru a moci podiehajú tak ženy, ako aj muži. Isteže, v bohatej histórii ľudstva sa nájdu aj výnimky, no tieto fantastické kamene mali a majú zväčša navrch. Čertvie prečo, ale je to tak.
Kto raz podľahne ich moci, ich lesku a vábeniu, tomu niet pomoci. Hovorí o tom nespočetné množstvo legiend a novinových výstrižkov. Ich majitelia a častí zlodeji sa stávali aktérmi zvláštnych a neočakávaných udalostí. A nezriedka tiež potravou pre hladných červov. Moc týchto "sklíčok" je skrátka neobyčajná. Až sa niekedy zdá, že hraničí s bosoráctvom.
MODRÁ SMRŤ
Staré mýty hovoria, že Zem sa z času na čas otvorí a odhalí ich skrýšu. Keď sa tak stane, nasleduje ošiaľ, sprevádzaný bohatstvom niekoľkých vyvolených. V ich lesku živorí a neraz aj umiera bezpočet neúspešných diggerov.
Život je neúprosný. Bohatstvo si podáva ruku so smrťou. Smrť sa škerí a nemilosrdne kosí svoje obete. Nešťastníkov, ktorí sa dobrovoľne hrnú do jej pažeráka, nie je nikdy dosť. Výdy prichádzajú noví. Literatúra sa len tak hemží príbehmi kameňov, ktoré prinášajú smrť. Pravdivými i nepravdivými. S odstupom času sa pravda mieša s výmyslami a tie zasa s pravdou. Hranice sa stierajú, zostáva legenda.
Ak možno veriť údajom, okolo tridsať obetí sa pripisuje tzv. Modrému kameňu (známemu ako Nebeský diamant alebo Hope), najvzácnejšiemu a najdrahšiemu diamantu, aký sa kedy našiel v Indii. Padli mu za obeť radžovia, maharadžovia, niekoľko princezien, háremová favoritka Subaja, brúsič diamantov Fals či trebárs americký priemyselník Frankel. Neblahá história sa viaže tiež k indickému kameňu Sancy, ktorý sa údajne podpísal na smrti Ľudovíta XVI., Márie Antoinetty či na vyhynutí ruského rodu Demidovcov.
Mysteriózna je i kliatba plochého, svetlozeneného diamantu Koh-i-noor (Hora svetla). Tento diamant nevšednej krásy ukoristil od malawijského radžu zakladateľ rozprávkovej pokladnice Veľkých mogulov, panovníkov Indie, Bábur. Od neho potom kľukatou cestou putoval k šachovi Nádirovi, ktorého, akože ináč, zakrátko nato zavraždili. Po afgánskom vpáde do Indie sa dostal k Sikhom a od nich do hrdého Albionu, To však už mal byť prekliaty indickým mníchom. Kráľovná Viktória ho najskôr aj preto nikdy oficiálne neprijala. Viaže sa k nemu kliatba, podľa ktorej anglický panovník, ktorý ho bude vlastniť, stratí perlu Britskej ríše Indiu… Podľa niektorých prameňov môže byť Koh-i-noor údajne totožný s famóznym diamantom nebývalého lesku a čírosti - Veľkým mogulom. Premenovať ho na Koh-i-noor mal po dobytí a spustošení Dillí perzský šach Nádir.
DIAMANT XXVI. ZJAZDU KSSZ
Nájdené exempláre, ak skutočne stoja zato, dostávajú mená. Impozantné, (Victoria Imperial, Regent, Prezident Vargas, Excelsior, Hviezda Siery Leone, Koh-i-noor, Tiffany, Zlaté ranné trblietanie, Perský šach či Jahangir) i menej vydarené (Diamant 60 rokov Októbra, Diamant XXVI. zjazdu KSSZ). Vymenovať všetky svetové skvosty medzi drahými kameňmi by zaiste ani nešlo, nehovoriac o tom, že by to zabralo veľa miesta. Zmieňme sa o nich preto aspoň telegraficky.
Legendárneho 3106-karátového Cullinana, ktorého o veľkosti ľudskej päste vylupol za pomoci vreckového nožíka z ílu správca bane Premier Mine v južnej Afrike F. Wells, musíme kvôli jeho jedinečnosti spomenúť na samom začiatku. Mal štyri štiepne plochy, na základe čoho sa usudzovalo, že bol súčasťou obrovského kryštálu. Jeho stopa sa ale nikdy nenašla. Náhoda, úmysel? Ktovie. Pozornosť si nesporne zaslúži aj modrobiely Excelsior (995 karátov), Hviezda Siery Leone (969), 800-karátový Koh-i-noor (Veľký Mogul? 785) ale aj Woyle River (770). Svojou krásou a neobyčajnosťou, samozrejme, uchvacujú aj menšie skvosty: napr. nepravideľný osmisten Viktoria Imperial (469), či kameň indického pôvodu Regent (410). A práve pri ňom sa na okamžik zastavíme. Viaže sa k nemu nasledujúci krvavý príbeh. Našiel ho istý vynaliezavý otrok na začiatku 18. storočia. Chudák ešte netušil, že má hodiny zrátané. Drahokam si vložil si do rany, ktorú si na tento účel sám spôsobil. Bŕŕŕ! Aby ho mohol dobre speňažiť, schoval si ho do zakrvaveného obväzu. Dlho sa zo svojej vynaliezavosti ale netešil. Krčma sa mu stala osudnou. Nešťastník, ktorému alkohol rozviazal jazyk, sa pri poháriku hlúpo preriekol. A to bol jeho koniec. Anglický námorník, ktorému sa bol takto pochválil, mu bez dlhých rečí zhasol sviecu. Svoj úlovok zatým predal britskému guvernérovi Madrasu. Po dvojročnom brúsení sa Regent stal majetkom vojvodu Orleanského. Zaplatil zaň maličkosť púhych 2 mil. frankov. Písal sa rok 1717. Neskôr sa objavil na korune Ľudovíta XV., na Napoleonovom meči i klobúku manželky Ľudovíta XVI. Márie Antoinetty
DUBNÍCKY HARLEKÝN
"Medzi drahé kamene v súčasnosti nezaraďuje len také, ktoré zaujali človeka svojim ojedinelým, mimoriadnym zjavom, leskom, farebnosťou, odolnosťou, kresbou, estetickým vzhľadom či komerčnými požiadavkami, ale aj raritné kamene a niektoré prírodniny," hovorí RNDr. Rudolf Ďuďa, odborný pracovník Východoslovenského múzea v Košiciach. Autor mnohých pútavých publikácií, ktorý ich už roky vydáva spolu so svojim brnianskym kolegom RNDr. Ľubošom Rejlom, vidí ich výnimočnosť - ktorá z nich robí neskutočne drahý obchodný artikel v zriedkavosti ich nálezu, hmotnoti, najmä však v dokonalej kvalite, vývoji, čistote a možnosti spracovania pre šperkárske účely. Dlhoročný mineralóg sa v ňom nezaprie, pretože najväčšiu hodnotu majú preňho v pôvodnom stave. Nič na tom vraj nemení ani neodškriepiteľná krása Kleopatrinych smaragdov či celosvetovo uznávaná nádhera dubnického opálu, ktorý sa spomína pod názvom Harlekýn.
Traduje sa, že ho našli v potoku Olšanka. Je tak?
"Tento údaj by sa dal minimálne spochybniť," hovorí R. Ďuďa. Napríklad aj tým, že Olšanka netečie cez Dubník - ale Jedľovec, však? Jej koryto sa vinie za Dubníkom, z druhej strany doliny.
Aj v odbornej literatúre, vysvetľuje ďalej, sa z času na čas nájdu chybné, skreslené údaje. Pritom vraj vôbec nemusí ísť o nijaký zlý zámer či úmysel autora. Nezriedka k tomu dochádza pri automatickom prevzatí už raz nesprávne uvedeného či zapísaného údaja. Dozvedáme sa, že v odborných kruhoch sa v súvislosti s Harlekýnom objavujú pochybnosti okolo roku jeho nájdenia, za ktorý sa doteraz považoval rok 1775.
"Ako ma upozornil kustód zbierok viedeňského múzea Niedermayer, v archívnych správach naďabil na zmienku anglického cestovateľa Eduarda Browna, ktorý cestoval po strednej Európe a všímal si život v Karpatskej oblasti. Brown sa zmieňuje o existencii neobyčajne krásneho opálu, ktorého opis sa hodí na Harlerkýna. Ako raritu ju videl v zbierke cisárskej pokladnice vo Viedni v roku 1672."
Ak by sa jeho informácie potvrdili, Harlekýn by musel byť známy o 100 rokov skôr, ako sa doteraz predpokladalo a tvrdilo. A nájdený, pochopiteľne, ešte prv.
K opálom ešte pár slov: Číňania ich poznali už 4000 rokov pred Kristom. Čo je obzvlášť prekvapujúce, ich pôvod údajne nie je vôbec čínsky, ba ani ázijský. Na základe znakovej podobnosti sa usudzuje, že pochádzajú z územia západnej časti USA, možno niekde z Nevady, Utahu, Virginie… Ak sa nad tým hlbšie zamyslíme, dôjdeme k záveru, že kontakt medzi Áziou a Amerikou mohol existovať už dávno pred oslavovaným Kolumbovým vylodením v novom svete.
V dávnoveku opál patril medzi kamene, ktoré prinášajú ľuďom šťastia. Potom sa však dostal na čiernu listinu. Údajne to má na svedomí do červena žiariaci opál Horiaca Trója, ktorý patril francúzskej cisárovne Jozefíne a ktorý svojim majiteľom prinášal smrť. Že to v tom čase brali smrteľne vážne, svedčí aj rozhodnutie Eduarda VII., ktorý ich v britských kráľovských klenotoch nahradil po svojej korunovácii rubínmi. Dnes už to ale neplatí. Vzácne opály sa opäť stávajú hitom. Zlé jazyky tvrdia, že vďaka reklame. Čosi pravdy na tom môže byť. Do módy sa vrátili po nájdení nádherných australských exemplárov.
V súvislosti s drahokamami by sme donekonečna mohli hovoriť o pašovaní, falšovaní, brúsení, tvrdosti, čistote, optických a fyzikálnych vlastnostiach, ďalej obchode, pokladoch, honosných zbierkach či o oceňovaní drahých kameňov. Á propos oceňovanie: Ozaj, vedeli ste, že základnou jednotkou pre stanovenie hmotnosti drahých kameňov a obchodovanie s nimi sa stalo zrnko svätojánskeho chleba (Ceratonia siliqua)? Ako to ale súvisí s toľko skloňovaným karátom, ktorý poznáme a používame dodnes? Jednoducho. Zo skomoleniny arabského kharub, pomenovania pre jeho plod, vzniklo slovko karát, ktoré značí fyzikálnu veličinu, používanú od 9. storočia navyše aj pre drahé kovy.
PENIAZE NEMAJÚ DUŠU
Nápadné až výnimočné vlastnosti úchvatných prírodných výtvorov a ich estetická odlišnosť predurčovali drahé kamene na kultovné používanie. O nejaký čas sa začali priraďovať k astrologickým znameniam a planetárnym kombináciám. Fyzikálne vlastnosti ich okrem toho predurčovsli na liečbu. Tisíce rokov sa prikladajú na bolestivé miesta, energetické či nervové centrá (čakry). Aplikujú sa jednotlivo i v kombináciách. Hoci náš sprievodca svetom pravých drahokamov nie je práve presvedčeným vyznávačom týchto teórií, uznáva, že majú aj isté liečivé účinky.
"Kamene, minerály sa nachádzajú vo všetkom. Celý život, fauna, flora, sú vlastne odrazom minerálneho zloženia."
Ako vraví, všetko je vraj založené na báze psychiky. Keď už pre nič iné, dávajú aspoň človeku nádej. Nádej na liečbu, ktorá sa môže prejaviť v schopnosti organizmu vyliečiť sa.
V závislosti od doby, dostupnosti a obľúbenosti drahých kameňov, ako sme už povedali, dochádzalo k ich priraďovaniu k jednotlivým astrologickým znameniam. Pochopiteľne, každá kultúra či národ to robili po svojom. Aj preto sa takéto zoznamy v čomsi zhodujú a v čomsi nie. Napríklad astrologickým kameňov vodnára je podľa Arabov, Rímanov a Židov ametyst, v stredoveku sa popri ňom spomínal tiež onyx. Podľa Babylončanov bol týmto kameňov zafír.
Veriť týmto veciam, samozrejme, nemusíte. Nezaškodí, ak o nich viete. Vybrať si ten váš ale môžete. Stačí ak vás niečim osloví. Hoci aj farbou, tvarom. Záleží vraj len a len od vás. Ak ho budete brať do rúk, vytvoríte si k nemu blízky vzťah. A kameň sa stane vašim akumulátorom, z ktorého sa budete nabíjať i vybíjať. Stane sa vašim spoločníkom. Vždy lepšie ako sa kvôli týmto prírodným skvostom poblázniť alebo začať vraždiť, no nie?
POVEDALI O DRAHOKAMOCH
A úplne na záver zopár okrídlených viet, ktoré dokresľujú naše rozprávanie o tajuplnom a nevyspytateľnom svete drahých kameňov:
"Dušu alebo kamene, skríkol na mňa. Dal som mu kamene, ale potom som ho zastrelil a zobral som mu jeho všivavé smaragdy. Idiot. Veď zelené kamene sú mojou dušou."
(José Jovellanos, kolumbijský digger pred súdnym tribunálom)
Šejk Ali Said: "Načo sú mi peniaze? Nemajú dušu! Ale perly ju majú, preto hynú na telách hlúpych žien."
Kleopatra: "Jediná perla má väčšiu cenu ako všetci muži sveta. Ale nechajme mužov žiť. Kto by potom pre nás lovil perly?"
Autor: Peter BORSZÉK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
