Šanca na záchranu klesala s každým dalším zafúkaním. Napriek tomu sa nevzdávali, rozhodli sa bojovať s prírodnými živlami až dokonca. Pud sebazáchovy im nedovolil vzdať sa a ich príbuzní by im to nikdy neodpustili. Naštastie, aspoň čas im prial, bolo totiž ešte len desať hodín a napriek víchrici bola viditeľnosť pomerne dobrá. Do tejto situácie ohrozenia životov lyžiarov uvrhlo neuvážené rozhodnutie. Rozhodli sa zísť z vyznačenej lyžiarskej dráhy, na neoznačený úsek, kde stratili orientáciu a zablúdili. Okrem strachu o vlastné životy sa obávali aj o druhú časť skupiny, ktorá zostala na označenom úseku. Tvorili ju prevažne deti a dvaja svojprávni dospeláci - Lucia a Katarína, a jedna nesvojprávna osemnásťročná dievčina Bety s vážnou psychickou poruchou, ktorá spočívala v nekontrolovateľnej agresii. Na jej utlmenie musela Bety brať lieky. Priblížil sa večer. Skupinka tvorená deťmi a Luciou sa vrátila na hotel. Niky, sestra dievčiny s psychickou poruchou a jedna zo skupiny, ktorá bola ešte stále spolu s ďalšími vonku stratená, si začala vyčítať, že zobrala sestru na dovolenku do hôr. Vonku prituhlo a stratení lyžiari si potrebovali nájsť úkryt na noc. Uvedomovali si, že v noci nemôžu postupovať ďalej. Niky v snahe zohriať si ruky, si ich vložila do vrecák na lyžiarskej kombinéze. Nemožno si ani predstaviť jej zdesenie, ktoré sa jej zmocnilo, keď zistila, že má pri sebe Betine lieky...
Medzitým Lucia a Katarína oznámili horskej službe nezvestnosť ich priateľov. Rozbehlo sa pátranie. Katarína sa podujala ukázať záchranarom miesto, kde sa od nich odpojila skupina jej priateľov. Kedže bol už čas večere deti spolu s Luciou a Bety vošli do hotelovej reštaurácie. Bety už bola zjavne podráždená, čo neuniklo ani pozornosti ostatných klientov reštaurácie. Silno kričala na deti, ktoré sa prehrabovali v jedle, hrali sa s ním. Lucia poznajúc Betin stav sa rozhodla nezasahovať. Večera na Luciino potešenie skončila, stratili sa pohoršené pohľady večerajúcich. Vrátili sa do poschodového apartmánu. "Odskočím si na toaletu," oznámila Lucia a odišla. Keď sa vracala do apartmánu, už zdaľeka bolo počuť krik a plač detí. Trochu pobehla a otvorila dvere hotelovej izby. Keď zbadala akoby zmyslov zbavenú Bety vybíjať si svoju agresiu na deťoch, zvolala: "Prestaň!" Podišla k nej a... Záchranná akcia stratených lyžiarov sa nakoniec skončila dobre, hoci všetci museli stráviť niekoľo dní v nemocnici, kde sa liečili z podchladenia, omrzlín a iných pliag. Oveľa horšie sa však skončil incident v apartmáne. Keď sa Katarína vrátila do hotela v apartmáne našla doškriabané telo Bety ležať na dlážke s hlavou opretou o schody. Nedýchala. A neďaleko nej sedela Lucia a stáli deti. Katarína podišla k mŕtvej a vtedy prehovorila Lucia: "Ja, ja... ja... ona..., nehýb s ňou, ani my sme s ňou tiež nepohli, možno... možno ešte žije..." Kto je vrahom, a čo sa odohralo v apartmáne po tom, čo do izby vstúpila Lucia a našla tam zmyslov zbavenú Bety ako mláti deti? Ak chcete získať peknú encyklopédiu, posielajte nám svoje odpovede na
e-mailovú adresu: otaznikpost.sk, alebo ich pošlite do redakcie Ťaháka, Boženy Němcovej 32, Košice. Vyhodnotili sme vaše dokončenia minulej krimisúťaže. Najviac sa nám páčila trochu uletená alternatíva, podľa ktorej bola stará predavačka členkou čínskej mafie a ukradla jej spomínanú vázu, čo mala byť určitá forma pomsty za nejakú osobnú potupu. Mafia vypátrala starú Číňanku a pretože im neprezradila miesto, kde sa váza nachádza zničili jej obchod a odvliekli ju do Číny, kde bola podrobená krutému trestu. Túto alternatívu nám napísal M. Sentelík, Hlinkova ul., Košice, ktorý získava encyklopédiu. Môže si ju vyzdvihnúť dnes medzi 17.00 a 18.00 hod. u nás v redakcii Ťaháka na ul. Boženy Němcovej 32 (prvé posch.).
Autor: Peter AMRICH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
