Popradčanke sa po niekoľkých rokoch podarilo zakotviť vo svojom rodnom meste. Výstava vznikla vďaka pomoci Podtatranského osvetového centra.
Štetec a farby Márií Gallíkovej učarili už v detstve. Napriek veľkému talentu ju rodičia neprihlásili do vtedajšej Ľudovej školy umenia. Pôvodne chcela študovať módne návrhárstvo. Nakoniec sa jej podarilo presadiť a dokázala skĺbiť príjemné s užitočným. Jej koníček ju svojím spôsobom aj živí. Svoje poznatky odovzdáva deťom v škole na hodinách výtvarnej výchovy. Ako však hovorí, ten, kto má talent, dokáže sa presadiť aj bez vzdelania. Myslím si, že po v súčasnosti existuje viacero možností, ako sa výtvarníci môžu uplatniť, konštatuje maliarka.
Nedávno sa jej podarilo vystavovať v Šuňave, ku ktorej ju viaže hlboké puto. Práve dominanty tejto malebnej obce sú častým námetom vystavených malieb. Oslovujú ma najmä tamojšie tradície, kultúra a príroda, ako aj atmosféra, ktorá tam panuje. Často maľujem vonku. Narobím si skice, ktoré potom doma dokončujem, vyznáva sa autorka. Pracuje dlho do noci. Ak má dobrý nápad, vstane aj o druhej a do rána maľuje. Našťastie ma moja rodina plne podporuje, usmieva sa M. Gallíková. Priznala sa nám, že ovláda niekoľko techník. Oslovila ju aj výroba šperkov. Zo všetkého najradšej však maľuje olejom. Podľa nej má takto obraz väčšiu hodnotu aj trvácnosť. Vo videoklubovni kina Tatran tvoria práve oleje drvivú väčšinu vystavených obrazov. Diela zachytávajú autorku od deväťdesiatych rokov, kedy ju tvorba naplno pohltila. V najnovších prácach možno sledovať dominanciu modrej a teplých farieb. Tak trochu nezvyčajné sú aj formáty vystavených diel.
Oproti Márii Galíkovej je Anna Fedáková už ostrieľanou vystavovateľkou. Absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave vystavuje v Poprade už po niekoľký krát. Tentoraz jej diela prichýlila výstavná sieň Tatranskej galérie (TG) na Alžbetinej ulici. Sympatická výtvarníčka sa na minulo týždňovej vernisáži nijak netajila tým, že je šťastná, že sa jej znova po dlhšom čase podarilo svoje výtvory predstaviť širokej verejnosti. Záujem o jej tvorbu potvrdzoval aj nebývalý ruch v priestoroch TG. Nedostatok financií sa odzrkadlil aj pri tomto projekte. Aby divák nebol ukrátený, katalóg si A. .Fedáková vydala na vlastné náklady. Samozrejme, s prispením sponzorov.
Záber výstavy, ktorá nesie názov Za Svetlom je naozaj široký. Od obrazov, olejov, cez voskové skulptúry, sklo až po rašenie trávy z vrecoviny. Spoločným menovateľom je svetlo. Svetlo je poznanie. Poznanie je hľadanie svetla v každom z nás, zamyslela sa autorka. Podtext myšlienky vhodne dopĺňajú staré knihy s otvormi uprostred a malými svetielkami na konci diery. Podľa slov autorky, práve to svetlo symbolizuje poznanie, ktoré sa v knihe skrýva a ku ktorým sa okľukou dostávame. A komu by sa chcela Anna Fedáková poďakovať najviac? Milu Tomášovú pokladám za najúžasnejšiu ženu, ktorú som kedy stretla. Obdivujem jej lásku a humor s ktorým píše, vyznala sa na záver umelkyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
