Kedysi ľudia vedeli, čo jedia. Dokonca vedeli, čím sa
kravička, prasiatko alebo sliepky kŕmili a z čoho teda ich mlieko, mäso i vajíčka pochádzali.
Moderná veľkovýroba to zmenila. Nielen pri mäsových výrobkoch, syroch a vaječných produktoch, ale tiež priamo v mäse, mlieku a vajciach, nehovoriac o ďalších potravinách je mnoho zmiešaných látok z rôznych zdrojov. Pritom jediný výrobok či prísada môže nakaziť, poškodiť, ba až usmrtiť tisíce ľudí. Hľadanie vinníka potom pripomína zlú detektívku
.
Ukázalo sa to už pri salmonelóze z nakazených vajec, ale zlom v obavách a následných požiadavkách kontroly ponúkaného tovaru priniesla až choroba šialených kráv. S údivom zisťujeme, že napríklad pri minerálnych vodách presne vieme, odkiaľ pochádzajú a aké majú zloženie, avšak pri mäse netušíme o jeho pôvode a zložení takmer nič. Obavy narástli najmä pri mäse. Po potvrdení výskytu BSE v Česku i u nás, podľa prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky na Slovensku iba 30 % ľudí konzumuje naďalej hovädzie mäso tak ako predtým. Ďalších 35 % konzumentov spotrebu hovädziny znížilo a 20 % ju prestalo celkom konzumovať. Obavy a následný hlboký pokles spotreby viedol k tomu, že v obchodoch sa
objavili nápisy "Predávame len slovenské hovädzie". Táto informácia však bola natoľko všeobecná a preto nedôveryhodná, že sa chápala skôr ako recesia.
V ČR sú konkrétnejší: uvádzajú, že ide napríklad o mäso z mladého býka z Mäsokombinátu v Planej nad Lužnicou. Z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že takejto informácii sa už verí a pomáha zvyšovať dopyt. Bolo by však potrebné upresniť, z ktorej farmy spracovaný dobytok pochádza. Najväčšie problémy pri zisťovaní, čo vlastne jeme, budú však predstavovať klobásy, párky a fašírky, kde spotrebiteľ nevie, ani z čoho sa skladajú. Aby sa situácia zmenila,
Európska komisia už schválila zmenu smernice o označovaní mäsových výrobkov, podľa ktorej musia producenti na obaloch uvádzať percentuálny podiel svalového mäsa, vnútorností a živočíšneho tuku. Nové pravidlá majú členské štáty EÚ prevziať do svojej
legislatívy do konca 2002. Môže sa z toho poučiť i slovenská legislatíva, ktorá sa musí postupne približovať k legislatíve únie. Nepochybne ani to však nie je konečné riešenie. Spotrebiteľ má právo presne vedieť, čo konzumuje a odkiaľ tovar pochádza.
Jaroslav FIDRMUC
Autor: pk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
