Reagovali do nohy, či už samoiniciatívne alebo na výzvy novinárov, všetky relevantné subjekty, ktorých sa projekt teoreticky môže týkať. Zase raz sa potvrdilo, že KDH je presne tá jediná strana, ktorej stačí jeden štek mimo scenára, a už štartuje proti sebe reaktívnu vlnu negatívnych emócií.
Plošne odmietavé reakcie sa, samozrejme, dali očakávať. Prekáža ale tón a nevecný, miestami až nablblý slovník. "Návrh KDH mi pripomína rozprávku Majka z Gurunu (...) KDH svojou ponukou funkcií pre opozíciu ukazuje, že mu ide o chlieviky pre jednotlivých predstaviteľov", zaspieval napr. Andrassy z SDĽ. "Považujem to za vynášanie pseudoproblémov..." (Pavol Rusko) "KDH obchádza voličov. Dopredu rozhoduje o tom, kto ku komu patrí, kto bude mať aké percentá" (Boris Zala, podpredseda Smeru - profesiou politológ!) Podľa Vojtecha Tkáča je tento návrh od KDH zase "trúfalosť", keďže má iba 5 percent (prečo???) Weiss má iné odhalenie - TZ je machináciou "veľkokapitálu" a pozadím je snaha o spoluprácu KDH s HZDS (??). Korunu ohňostroju nasadil ďalší politológ Kusý, hodnotiac TZ ako "fundamentalistické, fanfarónske vyhlásenie". (Ako vždy, zostalo pri vyjadrení Kusého zamlčané, že funguje ako externý poradca Dzurindu.)
V kolekcii by sa dalo úspešne pokračovať. Podstatné je ale povedať, že celý tolerančný patent je OBYČAJNÉ, iba o čosi dôraznejšie politické vyhlásenie. Žiadny politický prečin či skutok, ktorý si pýta emocionálne odsudky. KDH, v komplikovanej a veľmi predčasnej doktríne, čo je však IBA JEHO PROBLÉM, vyslovilo svoju predstavu povolebného usporiadania. Nič viac. Bolo to aj zbytočné a ukáže sa asi aj kontraproduktívne, ide však zase iba o PROBLÉM KDH.
Obsah TZ je politicky úplne štandardný, ako sme ho už včera opísali: KDH chce, aby sa "antimečiarovská" vláda dala dokopy iba na báze ideovo blízkych strán, a inú odmieta; oznamuje, že nepôjde do povolebnej koalície nielen s HZDS, ale ani so Smerom a SDĽ; a napokon vysiela svojim voličom šifru (kto jej má rozumieť? - ale zase je to problém iba KDH), že hlasom pre KDH volia jednofarebnú vládu pravice. A hlasom pre inú stranu sprava volia "strakatú", spoločnú vládu Dzurindu s Ficom. Čo je už na tomto nelegitímne či poburujúce??
Keby odkazy neboli zahalené v komplikovanom balení Tolerančnej zmluvy, čiže by boli zrozumiteľnejšie, mohli by sme KDH aj spokojne pochváliť, že má férový a otvorený prístup k voličom. Teda presný opak "postrehu" politológa Zalu o tom, že "KDH obchádza voličov". Nie je to náhodou pre nás cenná informácia, keď dopredu vieme, že ak dáme svoj hlas KDH, nevolíme širokospektrálnu vládu všetkých proti Mečiarovi, ale menšinový variant čisto pravicový, avšak s vysokým rizikom, že sa nerealizuje?
Podobne, aj s istou záväznosťou, vyhlásila už predsa svoju preferenciu aj SDKÚ: "V povolebnej spolupráci je otvorená všetkým okrem HZDS, SNS a KSS" (programová konferencia). To je tiež veľmi kategorické slovo k predstave povolebného usporiadania. Akurát že je to slovo o predstave inej, než akú má KDH. Keďže súpis strán, ktoré Palko vylučuje, je dlhší ako "čierna listina" SDKÚ, logicky sa vidí vo vláde menšinovej. (Respektíve opozícii, čo je oveľa pravdepodobnejšie.) Ale to je aj celý rozdiel. Kde je tu problém? Ide o normálny koncept, ktorý si veru zaslúži napadnutie a spochybnenie metódou politologickej analýzy, nie však metódou vylievania pocitov a metania hlúpostí po médiách.
Nemiestna podráždenosť niektorých môže prameniť isteže aj v tom, že ak KDH dodrží svoje predsavzatia, výrazne tým zužuje povolebný manévrovací priestor nielen sebe, ale kdekomu. Je napríklad naozaj ľahko možné, že široká vláda proti HZDS nebude bez percent KDH vychádzať. O absencii analýzy svedčí trebárs prudké odmietnutie Mečiara - nápad KDH je predsa pre HZDS výhodný, keďže významne znižuje pravdepodobnosť pokračovania "širokorozchodnej" vlády. Skutočný škrt cez rozpočet môže naopak Tolerančná zmluva znamenať pre Smer, ktorý by v "protimečiarovskej" alternatíve musel ako náhradu akceptovať SMK, čo sa Ficovi evidentne príšerne nepozdáva. Mnohí si nevšimli, ale KDH je prvolezcom, ktorý si konečne dovolil znížiť obrovský koaličný potenciál Smeru. V tomto zmysle má vlastne Vojtech Tkáč aj pravdu - ide naozaj o "trúfalosť".
KDH predstavilo nereálny projekt, ktorý si isteže zaslúži kritiku a aj ostrejšiu výmenu názorov. To, čo sa ale prevalilo médiami, iba dokazuje, že najväčšmi vedia zvyšok slovenskej scény vydráždiť principiálne postoje. V danom kontexte je azda aj vedľajšie, že predčasné a nesprávne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
