minerály. Ide o doplnok stravy, určený na zvláštnu výživu, ktorý je čistým prírodným produktom.
Minerály, ktoré produkt obsahuje, majú interesantnú históriu, ktorú vždy ochotne porozpráva Róbert Schindele z Rakúska. Pri stavbe cesty bol poškodený na jeho pozemkoch veľmi starý les. Stavbári pri zemných prácach naprášili na stromy poprašok horniny sopečného pôvodu. Aké však bolo prekvapenie, keď pán Schindele po čase zaznamenal očividné zlepšenie zdravotného stavu poškodených stromov. Povedal si, keď prach prospieva lesu, možno zaberie aj u človeka. A hoci pred 15 rokmi takmer nikto nechyroval o konzumácii prachu, R. Schindele sa odvážil. Potom sa už diali veci, ktorým ťažko uveriť - zaznamenal rapídne zlepšenie zdravotného stavu. Prach, rozmiešaný vo vode do podoby tekutiny, ako ju poznáme z kaluží blata, odstraňoval akútne i chronické problémy, bolesti a R. Schindele evidoval, že sa mu upravuje krvý tlak, ba v šedinách sa objavujú pramienky čiernych vlasov. Od tých čias konzumuje minerály denne a teší sa dobrému zdraviu. Napísal knihu, ktorá jeho terapiu spopularizovala vo svete. Schindeleho minerály obsahujú veľké množstvo oxidu kremičitého, hlinitého, v menšom i oxidu draselného, železitého, vápenatého, horečnatého a sódneho, ďalej mangán, meď, zinok, kobalt, molybdén, bór, chróm, nikel, vanád, fosfor.
Zoznam chorôb, na ktoré konzumácia Schindelových minerálov účinkuje je dlhý - po úvodnej niekoľkodňovej citeľnej reakcii ľudského organizmu na detoxikáciu, si naň konzument rýchlo zvyká a miznú aj zábrany pri pití zakalenej blativej vody.
Pán Schindele však neobjavil nič nového. Liečbu ílmi poznali už v dávnej minulosti a konzumovali íly a hlinu, rozpustenú vo vode. Tak sa deje v Južnej Amerike, vo východnej Afrike, v Indii ale i vo Vietname. Traduje sa, že počas 1. svetovej vojny pili vojaci ruskej armády nápoje s ílom ako prevenciu dyzentérie a na Balkáne ju starší ľudia menujú medzi osvedčenými prostriedkami na liečbu TBC. Znalci diskutujú o jednotlivých druhoch liečivých hlín a ílov - za najliečivejšiu delikatesu považujú hlinu zelenej farby, obľubujú však aj biele, červené a žlté íly. Hlina sa však aj v týchto krajinách stáva liečivou delikatesou až po náležitej úprave. Tou najspoľahlivejšou je ťažba hliny zo zaručene nekontaminovaného zdroja, poistkou je nechať materiál vyšetriť, či neobsahuje choroboplodné zárodky a prevenciou je i dôsledná sterilizácia.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
