reprezentácie a prešovská Slávia VŠ dosiahla v I. lige najlepšie umiestnenie práve v časoch, keď účinkovala pod košmi. Ak sa v minulosti hovorilo, že z východu do národného futbalového mužstva je príliš ďaleko, o basketbale, a najmä o ženách, to platilo ešte viac. Yvetta však bola mozgom a dušou kolektívu, a hoci mala výšku skôr na post krídla, bola v prešovskom drese najvyššia, takže nastupovala v role pivotky, ktorá bodovala spod koša, krídla, ale aj z miesta rozohrávačky.
Keďže Polláková sa vedela vypnúť k veľkým výkonom a vynikala aj proti celkom, ktoré boli nabité reprezentantkami, to bola zákonite výzva aj pre reprezentačných kormidelníkov venovať jej zvýšenú pozornosť. Prvého veľkého úspechu sa dočkala na MS 1971 v brazílskom meste Sao Paulo, kde ČSSR vybojovala strieborné medaily, ako krídelníčka. Keďže naše ženy dosiahli tento triumf 29. mája, Yvetta vlastne dostala iba o 25 dni neskôr najkrajší darček k svojim osemnástim narodeninám. Nie je bez zaujímavosti, že spolu s Dekanovou na šampionáte ju vyhlásili za najkrajšiu hráčku a E. Petrovičovou tvorila ako prvá východniarka slovenský trojlístok v reprezentácií. O vôbec najväčší úspech čs. basketbalistiek sa pod vedením trénera Ing. Jána Hluchého - zhodou okolnosti majstra Európy z roku 1946 v Ženeve, ktorý hrával aj v Košiciach - sa zaslúžili tieto hráčky: Jarošová, Polláková, Dekanová, M. Jirásková, Jindrová, Spejchalová, Zoubková, Zahoříková, Coufalová, E. Petrovičová a Grégrová. Je to nezvyklé, ale prešovská rodáčka získala striebro prakticky už na začiatku svojej kariéry. Ešte v ten rok prispela aj k zisku striebra na ME junioriek v Subotici. Tento úlovok však nebol zďaleka jediný, veď na ME 1972 vo Varne bola spolu so slovenskými hráčkami Štrbákovou, E. Petrovičovou a T. Petrovičovou v tíme, ktorý vystúpil na bronzový a o dva roky neskôr znovu na európskom šampionáte v talianskom meste Cagliari so Štrbákovou-Miklošovičovou ešte vyššie - na strieborný stupienok. O tom, že Polláková bola jednou z hviezd na čs. nebi svedčí najmä to, že na MS 1975 ako jediná Slovenka bola členkou bronzového kolektívu. Nuž, tomu sa povie nie každodenná žatva, veď za päť rokov ozdobila svoju zbierku úspechov štyrmi vzácnymi kovmi. Tie ešte okrášlila v šiestom reprezentačnom roku štvrtým miestom na OH v Montreale, kde naše reprezentantky absolvovali olympijskú premiéru.
Po toľkých výpočtoch úspechov ani neprekvapuje, že Prešovu sa dýchalo medzi elitou najľahšie počas jej kariéry. Jediná zaslúžila majsterka športu z východu takúto poctu si vyslúžil už len G. Hraška, keď hrával za VŠ Praha svojimi výkonmi ozdobila najviac aj historický úspech Slávie VŠ Prešov v I. lige, keď v ročníku 1973/74 skončila štvrtá. Súčasne jediný raz bola aj najúspešnejším slovenským družstvom, za ktorým sa umiestnili Slovan Bratislava, Lokomotíva Bratislava, Lokomotíva Košice a VSS Košice. Tréner Juraj Filčák mohol mať ďalšiu radosť, lebo okrem tohto úspechu vyhlásili Pollákovú v roku 1975 aj za najlepšiu basketbalistku Slovenska. A tak po exhibičnom stretnutí All stars Slovenska - Slávia Prešov (v kolektíve hrali v tom čase aj ďalšie výborné hráčky Červeňanová, Hajduková a ďalšie) basketbalový Prešov mal na Sigorde čo oslavovať. Tešil sa aj otec, vari jej najväčší fanúšik, ktorý na Yvettu bol hrdý, a hrialo ho aj to, že nikdy z klubu neodišla.
V prvej polovici sedemdesiatych rokov zachvátil centrum Šariša basketbalový ošiaľ. Telocvičňa na ligových zápasoch bola doslova nabitá, súperkám sa dýchalo ťažko pred umením, ktoré ešte umocnil tlak publika. A tak z domova Slávie sa rozleteli po Slovensku i Česku senzačné správy o tom, ako Filčákov kolektív pokoril neraz aj najväčších favoritov. Žiaľ, každá pieseň má svoj koniec, a tak keď sa najlepšia prešovská hráčka všetkých čias rozlúčila s aktívnou činnosťou, vysokoškolský tím stále výraznejšie ustupoval zo svojich predchádzajúcich pozícií. V ročníku 1978/79 už pod názvom Slávia Strojstav opustil osemčlenný pelotón, a odvtedy len málokedy jednoročným pobytom medzi elitou aspoň trochu oživoval mnohým skutočnosť, že roky bol prvoligový. Zrejme Prešovu chýbala jej strelecká muška, veď počas desaťročnej kariéry zaznamenala 126-násobná čs. reprezentantka 3036 bodov, vďaka ktorým ešte aj po sezóne 1984/85 bola dvanástou strelkyňou v bývalej čs. lige. Týmto počtom tromfla súčasnú trénerku SCP Ružomberok N. Hejkovú o úctyhodných 1533 bodov. Fakt za faktom teda prezrádza, že Yvetta Polláková sa nie náhodou ocitla medzi športovcami storočia v našom regióne. A dáte nám určite za pravdu, že takéto ocenenie si zaslúži aj na Slovensku, veď svojím umením bola pravou kráľovnou pod košmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
