stretnutí sa bude diskutovať o postupe pri predchádzaní možného ekologického ohrozenia mesta. Keďže názory jednotlivých strán sa zásadne odlišujú, bude potrebná ich ďalšia konfrontácia pred tým, ako pristúpi mesto k ďalším krokom. Časť odborníkov upozorňuje na možnosť nekontrolovateľného zatápania mesta hromadiacou sa vodou z bane Mária. Zároveň poukazujú na hrozbu znečistenia vôd a tvorby nebezpečných látok chemickým pôsobením baktérií v bani. Vedenie spoločnosti Želba, a. s., Spišská Nová Ves, ktoré baňu spravuje a ktoré rozhodlo o jej samovoľnom zatopení, nesúhlasí s touto prognózou. V stanovisku generálneho riaditeľa spoločnosti Vojtecha Krála sa uvádza, že ide o šírenie katastrofického scenára bez zohľadnenia zrealizovaných výskumov. Práve na ich základe podľa Krála orgány štátnej banskej správy so súhlasom ministerstiev hospodárstva a životného prostredia SR rozhodli o zatopení bane. Konanie skupiny pracovníkov okolo profesora Félixa Sekulu z Technickej univerzity v Košiciach podľa vedenia Želby nie je motivované ekologickými záujmami. F. Sekula sa podieľal na vývoji novej technológie spracovania vyťažených kovov z bane Mária. Projekt zatiaľ nerealizovali pre nedostatok financií. Snahou primátora mesta Rožňava je požiadať príslušné ministerstvá o vypracovanie komplexnej environmentálnej štúdie v súvislosti s útlmom banskej činnosti v regióne. "Nejde len o baňu Mária, ale o viaceré podobné prípady v okolí Rožňavy," uviedol F. Kardoš.
Do otvárky bane, ukončenej v roku 1992, investoval štát takmer jednu miliardu korún. Ďalších zhruba 100 miliónov si doteraz vyžiadala konzervácia bane. Na postupnom zatápaní bane sa dohodli majiteľ bane spoločnosť Želba s Ústredným banským úradom vzhľadom na vysoké ročné náklady na konzerváciu, ktoré dosahujú 20 miliónov korún. O obnovenie ťažby polymetalických rúd v bani Mária sa usiluje spoločnosť Mária baňa, s. r. o., ktorá však dosiaľ nenašla na projekt investora. Náklady na rozbehnutie ťažby a výstavbu hydrometalurgickej úpravne vyťaženej rudy sa odhadujú na takmer pol miliardy korún.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
