povaľačov, pripomenula ešte nie tak zašlý kolorit spanilých výprav potentátov bývalých. Odpadli akurát pusy a salvy tupej ideológie - zostali však prázdne frázy, vodka a predstieranie "nerušimoj" družby, teraz už pod krycím menom "spolupráce". Ale najmä - pretrvalo hľadanie nesystémových a podozrivých riešení v oblasti obchodnej, keďže v ruskom prostredí je stále temer nemožné štandardné, trhové podnikanie.

Nikto nespochybňuje, že vzťahy s Ruskom máme mať slušné a vzájomne výhodné. Ide o významnú nadregionálnu mocnosť, ktorá, navyše, po 11.septembri v USA akoby silnejšie tendovala k upevneniu väzieb so Západom (napríklad sa razantne hlási o členstvo v Svetovej obchodnej organizácii, o odtieň menej brojí proti NATO, atď). Ak teda slovenský prezident od vyhlásenia štátu ešte v Moskve nebol, mal Schuster dokonca najvyšší čas, aby opätoval návštevu Jeľcina v Bratislave ešte z roku 1993. Ide však práve o ten kolorit a mýty, ktorými sú naše vzťahy s Ruskom stále opradené.

Jedným z mýtov je, že slovensko-ruské vzťahy "nie sú minulosťou zaťažené". Hoci u nás to vyhlasuje kdekto a teraz sa tým Schusterovi prihovoril sám Putin, je to "lež ako věž". Predovšetkým nám Rusko dlhuje 1,2 miliardy USD, ktorých splácanie dlhodobo využíva(lo??) na vplyvové hry v prospech vlastných záujmov v strednej Európe. Viditeľnou korunou bol Jeľcinov slávny vinš Mečiarovi - "veľmi verím, že voľby vyhráte".

Čo si nikto nevšíma, ale ešte podstatnejšie je, že Rusko pri splácaní záväzkov Slovensko a ďalšie štáty exRVHP tvrdo diskriminuje. Natvrdo to nedávno pomenoval MMF; kým v otázke zahraničného dlhu prejavuje RF "isté prvky zmierlivosti k veľkým skupinám veriteľov z Parížskeho klubu, Londýnskeho klubu a MMF, vo vzťahu k bývalým spojencom vyznieva situácia úplne inak". A nasleduje analýza, z ktorej sa napríklad dozvieme, že kým k vlastným dlžníkom, trebárs Kube, Rusko tvrdo forsíruje kurz 1 USD = 1 prevoditeľný rubeľ (zúčtovacia mena používaná v bývalej RVHP), veriteľom zo strednej Európy ponúka úplne iné relácie. Čo to je za banditizmus, čo je to za správanie??

Zaťažené sú napríklad ale aj "medziprezidentské" vzťahy; Michal Kováč už pozvanie do Moskvy nedostal kvôli politickým intrigám, ktoré spoločne snovali bývalá Mečiarova garnitúra s vtedajšou družinou okolo Jeľcina. Nástupom súčasnej vlády sa pomery znormalizovali, čiže v prvej fáze prudko ochladli (kauza S-300). Ruský vektor tak či inak zostáva nesmierne citlivým faktorom slovenskej politiky a o nejakej "nezaťaženosti" či "čistom stole" sa vôbec nedá hovoriť. Toto práve s veľkou silou pripomenula aj terajšia Schusterova cesta.

Po prvé, prezidentov bonmot resp. pochlebovanie, že "nevidí budúcnosť zjednotenej Európy bez Ruskej federácie", ide jednoducho ďaleko nad rámec obvyklých úklonov štátnikov EÚ a NATO. Je to síce "iba" verbálny preklep, v chúlostivej situácii Slovenska je však takéto úsilie o akúsi "vyváženosť" nebezpečné, keďže pripomína rečnícke cvičenia bývalej garnitúry, o ktorej sa tvrdí, že podobnými obratmi prikrývala iné geopolitické preferencie, než deklaratívne hlaásala.

Ešte výraznejšie prerážal ruský vektor u člena prezidentskej Fica. Ten rovno označil túto návštevu Moskvy "za jednu z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšiu aktivitu hlavy štátu v tomto roku". Zároveň sa šéf Smeru prihovoril za intenzívnejšie kontakty na ruskom trhu, a tiež na Ukrajine, Číne a "podobných krajinách". "Pokiaľ ide o naše obchodné a ekonomické možnosti vo vzťahu k EÚ, NEBUDÚ TAKÉ, AKO NIEKTO OČAKÁVA", povedal ďalej Fico. Smršťou podobných komentárov sa Fico jasne definoval ako pokračovateľ línie "vyvažovania východným smerom", ktorá tu zostala osirotená po odchode Mečiara.

Fico veru osedlal ďalší hlúpy mýtus - o "gigantickom ruskom trhu, o ktorý sa Západ bije, takže sa netvárme my ako hrdinovia". Totálna blbosť - v Rusku nie je trh, ale trhovisko, a najmä chránené nebotyčnými colnými a tarifnými bariérami. Áno, do Ruska sa chodí, ide ale o klasické tzv. rizikové podnikanie. Podstatné ale najmä je, že kšefty si v Rusku - ako všade inde - vybavujú súkromné firmy, nie prezidenti a poslanci. Preto prítomnosť podnikateľov, ako Majský, Holčík, Hatina, v PREZIDENTSKEJ delegácii, je neštandardným javom. Ukazuje na pravú tvár biznisu v Rusku - nerozhoduje ponuka, dopyt, trh, ale politické konexie.

Prezidentská delegácia, hoci v zmenených podmienkach, takto svojím profilom, témami i zostavou iba otrocky naviazala na stopy, vychodené v Moskve garnitúrami predchodcov. Čo ale, vzhľadom na minulosť hlavného i vedľajších účastníkov, zase až tak neprekvapilo.