reformné úspechy vlády. Napriek pokroku v procese integrácie do Európskej únie však pripomína pretrvávajúce rozdiely medzi jednotlivými regiónmi v krajine.
Od roku 1995 stúpla kúpna sila obyvateľstva zo 43 percent na 49 percent európskeho priemeru. "Z hľadiska regiónov však kúpna sila vykazuje veľké rozdiely, keď na východnom Slovensku dosahuje len 39 percent a v Bratislave a jej okolí to je až 99 percent priemeru Európskej únie," uvádza Európska komisia.
Za hlavný dôvod vysokej miery nezamestnanosti v krajine považuje najmä nízku mobilitu pracovných síl, vysoké daňové a odvodové zaťaženie a čiastočne aj "perverzné motivácie v systéme sociálnej ochrany". Kľúčom k riešeniu týchto problémov majú byť podľa komisie reformy penzijného a zdravotného systému. Dôležitosť zmeny fungovania systému v týchto sférach komisia zdôrazňuje na viacerých miestach ako hlavnú úlohu hospodárskej politiky vlády a pripomína ich dôsledky na verejné financie. "Čím najskôr by mala byť realizovaná penzijná reforma. Súčasný systém priebežného financovania dôchodkov zníži dlh vlády priamo vyplývajúci z jeho existencie," tvrdí komisia vo svojej správe.
Ďalšou oblasťou, v ktorej musí nevyhnutne dôjsť k reformám, je poskytovanie dotácií a štátnych garancií. Ich uskutočnenie považuje Európska komisia za najdôležitejšie v snahe vlády konsolidovať stav verejných financií: "Dôležitý reformný krok musí vláda urobiť v prípade železničnej dopravy, ktorý plánuje rozdeliť na dva samostatné celky."
Napriek masívnemu ozdraveniu bankového sektora, na ktoré vláda minula viac ako 100 miliárd korún, nemajú domáce podniky jednoduchší prístup k novým finančným zdrojom. V tejto súvislosti komisia apeluje na posilnenie pozície nebankového sektora, predovšetkým kapitálového trhu. "Zvýšenie transparentnosti a ochrany práv minoritných akcionárov je nevyhnutné k tomu, aby sa zvýšila jeho atraktívnosť pre investorov," uvádza sa v správe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
