ešte extraligu. Chuti mám dosť a sám sebe hodlám dokázať, že to ešte viem." Tieto slová vyriekol Ľubomír Pichoňský (na fotografii uprostred v bielom v popredí) nedlho po tom, čo sa po osemročnej pauze objavil ako hokejista vo svojom rodisku. Domov ho zaviedla túžba oprášiť pekné časy, ktoré strávil v drese ŠKP, s ktorým sa rozlúčil v poslednom ročníku federálnej ligy. Mienil, že bude prínosom a svojimi skúsenosťami, ktoré získal v cudzine (štyri sezóny pôsobil vo Francúzsku) i v ďalších kluboch (Martin, L. Mikuláš), obohatí rezervoár policajtov. Realita je však iná, Ľubo na súpiske Podtatrancov už nefiguruje. Sen sa tomuto skúsenému hráčovi (ročník narodenia 1963), zdá sa, rozplynul.
"Naposledy som nastúpil v dvanástom kole, odvtedy nehrám, hoci zmluva s klubom formálne bežala ešte ďalej. Trénoval som síce s mužstvom, ale už ani v jednom stretnutí som nepatril ani medzi náhradníkov. To, že sa so mnou neráta, mi oznámil najprv tréner Ján Šterbák a potom aj prezident klubu Tibor Turan. Nič také som nečakal, prišlo to odrazu ako blesk z jasného neba a je mi to strašne ľúto," rozhovoril sa v neveselom tóne tento matador. Aké boli pohnútky kouča? to bol námet na ďalšiu debatu. "Potreboval oživiť mužstvo, boli zlé výsledky." Dovtedy tento útočník pôsobil vo formácii s Frankom a Hvilom. Neskôr sa v kádri ocitli nové tváre Pavol Segľa a Paukovček, niektoré dovtedajšie museli uvoľniť miesto. "V mojej dlhej kariére sa mi nič podobné ešte nestalo," prezradil tichým hlasom Ľ. Pichoňský a na naše vyzvanie, ako sa na túto záležitosť pozerá a či dal za pravdu zodpovedným, dodal: "Mám na to iný názor, ale to na veci nič nemení..." Nejaký diel zodpovednosti však priznal. "Nášmu útoku sa nedarilo strelecky."
Ľubo ani teoreticky nepripúšťa alternatívu, že čo platí dnes, nemusí zajtra. Preňho je to už nadobro rozlúčka s Popradom ako hráča. "To je môj názor, ale okrem toho si myslím, že už aj tak so mnou nerátajú. Tak mi to predsa naznačili." Je jasné, že tento hokejista si nevyloží nohy na stôl a nezačne sa venovať domácim prácam. Obzerá sa po ďalšom angažmáne, lenže vie, že to nie je jednoduché vzhľadom na rozbehnutú sezónu. "Radšej by som išiel do cudziny." Tento postreh však nekorešponduje s názorom, ktorý pred časom tlmočil, keď pripomenul, že sa mu už cnelo za domovom a ťahalo ho to naspäť na Slovensko. "Človek ale nikdy nevie, čo bude potom." Do úvahy vraj prichádza Francúzsko, ale i iná krajina, záležať bude na ponuke, aká príde. "Nevylučujem však ani to, že nakoniec zostanem v našej prvej lige." Komplikácie s odchodom by nemali byť, lebo má štatút voľného hráča (taký patrí borcom nad 35 rokov). S akými pocitmi a ponaučením zamieri teda inde? "Som veľmi sklamaný. Pred sezónou ma oslovil pán Šterbák, či by som neprišiel hrať do Popradu. Bolo to v auguste, mal som vtedy na výber: buď zotrvám ešte v Liptovskom Mikuláši alebo prípadne odídem do Francúzska, kde sa rovnako črtala možnosť uplatniť sa v prvoligovom tíme. Uprednostnil som Popradčanov a nemyslím si, že som mal dopadnúť až takto."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
