vzniesla vlna kritiky. Uplynulo niekoľko mesiacov a slovenský trh sa bude musieť zmieriť so skutočnosťou, že sa na ňom objavia geneticky upravované potraviny. On sa s tým dokonca už zmienil, pretože vďaka výnosu číslo 87 ministerstva zdravotníctva a ministerstva pôdohospodárstva z júna tohoto roku budú musieť producenti od 1. januára nasledujúceho roku povinne a zreteľne označovať takto upravené potraviny.
Tak, ako značnú časť informovanej slovenskej populácie, aj nás zaujímalo, aké sú geneticky upravované potraviny a či nie sú pre konzumenta nebezpečné. "U geneticky upravovaných potravín dochádza k prenosu génov DNA z jednej rastliny na druhú tak, aby sa čo najväčšmi umocnili želané vlastnosti toho-ktorého druhu. V USA sa geneticky upravuje sója, zemiaky a kukurica," informovala nás vedúca oddelenia výživy Štátneho zdravotného ústavu v Poprade MUDr. Mária Michalovičová (na snímke).
Odbor pre styk s verejnosťou ministerstva zdravotníctva informoval, že na Slovensku sa bude povinnosť informovať o genetickej úprave týkať predovšetkým výrobkov zo sóje. Ako uviedla M. Michalovičová, je to preto, že sója je vyhľadávanou potravinou pre svoje dietetické vlastnosti. Obsahuje vysoké množstvo bielkovín, čím je predurčená na to, aby v jedálničku nahradila mäso. Navyše, znižuje hladinu cholesterolu v krvi a tiež riziko rakovinových ochorení. Preventívne pôsobí aj proti srdcovocievnym ochoreniam, osteoporóze, cukrovke a obezite.
Vtip je však v tom, že dosiaľ nikto nemôže zodpovedne prehlásiť, či geneticky modifikovaná potravina nebude mať negatívne účinky na ľudský organizmus, napríklad po uplynulí niekoľkých rokov. "Zatiaľ sa vie len to, že takéto potraviny môžu spôsobiť alergie, alebo znížiť účinnosť antibiotík. Nikto ich však zatiaľ dlhodobo neskúšal, takže nie je vylúčené, či sa zmeny na organizme konzumenta neprejavia napríklad po uplynutí dvadsiatich rokov, ako je to napríklad v prípade BSE," konštatovala ďalej M. Michalovičová a dodala, že to je hlavná príčina opatrnosti zo strany Európskej únie, vyjadrená prijímanými legislatívnymi normami, ktoré sa snaží preberať aj Slovensko. Na druhej strane, v USA sú k producentom potravín podstatne liberálnejší. Zároveň ale zdôraznila, že u nás pestovaná zelenina zatiaľ nebola geneticky upravovaná a teda konzumenti domácich produktov sa s určitosťou nemajú čoho obávať.
"Osobne si myslím, že ešte nie sme pripravení na konzumáciu geneticky modifikovaných výrobkov. Istý francúzsky génový inžinier povedal, že bude treba päť rokov na to, aby sa definitívne porovnali výsledky pôsobenia takýchto potravín na organizmus človeka a zvierat," konštatovala vedúca odboru výživy popradského ŠZÚ.
Je teda len na spotrebiteľovi, či si v budúcnosti vyberie "superzdravú" geneticky upravenú potravinu s množstvom bielkovín či proteínov, avšak s rizikom, že po niekľokých rokoch sa bude musieť vyrovnať s genetickými zmenami na vlastnom organizme, alebo sa bude kŕmiť tradičnými energeticky nadhodnotenými jedlami, ktoré mu spôsobia infarkt alebo cievnu príhodu skôr, ako by sa na ňom mohol prejaviť prípadný dôsledok genetickej modifikácie v konzumovených potravinách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
