dva vyhrali a sedemkrát sa z triumfu tešili ich súperky. Ako je však známe, medzitým im v lige skontumovali dva neodohraté zápasy s UMB a Istrobankou výsledkami 0:30 bez priznania bodu.

"Verím, že to ešte nie je uzavretá záležitosť. Voči tomuto rozhodnutiu sme poslali odvolanie a budeme iniciovať mimoriadne zasadnutie ženských prvoligových klubov. Nech mi to tam povedia do očí. Keď chcú vyhrať za zeleným stolom, nech sa páči, ale nie je to s kostolným poriadkom. Nikdy by sme do Ameriky neodišli, keby sme nemali dohodu s družstvami a hracou komisiou, takže ma tento čin veľmi nemilo prekvapil," netajil sklamanie generálny manažér klubu Daniel Jendrichovský.

Hracia komisia (HK) údajne postupovala podľa hracieho poriadku, keďže nedostala žiadnu písomnú informáciu o odchode Delty do USA. "Samozrejme, HK o tom vedela. Sporným bodom je, že nemali na papieri dohodu medzi klubmi. Písomná dohoda naozaj neexistovala, pretože bolo rozhodnutie HK, že zápasy sa majú odohrať do 21. decembra. Na základe toho sme sa s klubmi dohodli na predpokladaných termínoch 5. a 12. decembra s tým, že dátumy a časy upresníme po návrate z USA. O to viac ma táto záležitosť prekvapila. HK o všetkom vedela, lenže na žiadosť klubov postupovala podľa hracieho poriadku. V preklade to znamená, že sa to niektorým klubom veľmi hodilo, pretože takto získali ľahké víťazstvá. Navyše, dve družstvá tak majú možnosť vyradiť z boja o čelné priečky. Dve kontumácie totiž znamenajú štyri prehry, keďže sa za ne nepriznáva bod, a to je pri súčasnej vyrovnanosti dosť veľa."

Delta si za cieľ svojho amerického turné tentoraz vybrala californskú oblasť. "Z hľadiska diváckeho záujmu nebola táto oblasť až taká dobrá, ako napríklad minulý rok, keď sme mali obrovské návštevy. Zápasy však boli kvalitné, veď minimálne päť súperov bolo z prvej päťdesiatky všetkých univerzít v USA. Súperky boli vyššie, rýchlejšie i lepšie a presne takéto zápasy sme potrebovali." Zážitkov si Košičania odnášajú plné priehrštie. "V tomto smere je v tejto oblasti ozaj čo vidieť. Boli sme v Los Angeles, kde je Holywood, Beverly Hills, Universal Studio, a tak ďalej. Potom sme sa presunuli do Las Vegas a vidieť toto mesto v noci je tiež obrovským zážitkom. Navštívili sme aj Grand Kanyon, Nevedskú i Arizonskú púšť. Z tohto pohľadu to stále za to." A ktorý zážitok bol pre D. Jendrichovského naj? "Určite Universal Studio s filmovými atrakciami a tiež nočné Las Vegas. Mal som možnosť vyskúšať si na vlastnej koži tamojšie kasíno, hral som ruletu a dokonca som odišiel víťazne. Našťastie, ma manželka Hanka včas odtiaľ odtiahla, lebo by so tam asi prehral všetko (úsmev)." Menej dôvodov na úsmev mala výprava na začiatku turné. "Prvé štyri dni neklapalo skoro vôbec nič. Mali sme obrovské problémy doraziť na miesto, pretože lety boli zrušené. Štyri dni sme museli čakať na batožinu. Keď sme teda chceli nastúpiť na prvý zápas, museli sme si priamo tam nakúpiť tenisky a oblečenie, aby sme ho vôbec mohli odohrať. Potom sa to však už ustálilo a už to bolo až do konca v poriadku." Našťastie, antraxové šialenstvo sa basketbalistiek spod Tatier nedotklo. "Nie je veľmi cítiť, že sa niečo stalo. New York je totiž od Los Angeles strašne ďaleko, takže to berú asi tak, ako my, keď sa stane v Paríži. Po tejto stránke teda napätie cítiť nebolo. Samozrejme, bolo cítiť veľká súdržnosť medzi Američanmi, všade bolo vidieť zástavu a ďalšie symboly. Myslím si však, že ich zaujímalo viac to, koľko dá Jordan bodov v prvom zápase, ako to, či je niekde na druhom pobreží antrax. Podľa mňa niektorí jednoduchí ľudia ani nevedia, čo sa deje. Žijú totiž vo svojich mikrosvetoch a najdominantnejšie sú pre nich športové správy. Na letiskách však boli veľmi sprísnené bezpečnostné podmienky, všade vojaci so samopalmi. Už na ceste tam nám vo Viedni zabavili nožničky a ďalšie veci z lekárničky, ktoré už asi nikdy neuvidíme. Mali ich síce poslať za nami do Ameriky, ale akosi sa im to nepodarilo."

Nie najpríjemnejšuie sa výprava cítila, keď sa chvíľu pred odletom domov dopočula o páde lietadla v New Yorku. "Dozvedeli sme sa o tom akurát pri ceste na letisko. Nebola to dobrá správa z dvoch dôvodov. Po prvé sme sa obávali o vlastný život a p druhé sme sa báli, že zrušia lety a ostaneme trčať na letisku. Našťastie, nič také sa neudialo, takže cesta späť bola hladká. Akurát, že bola veľmi dlhá, pretože trvala 34 hodín. Štartovali sme z Phoenixu a do Košíc sme dorazili včera o tretej nadránom."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.