Jozefa Smoleka. Určite bola najzaujímavejšou postavou zápasu. Tohtoročná akvizícia Ružomberka. Brazílska reprezentantka. Medailistka z MS a OH. Hráčka, ktorá okúsila i chuť WNBA. Alessandra.
Práve pod týmto menom hrá s číslom desať Alessandra Santos de Oliveira na Slovensku, hoci v minulosti v drese talianskeho Coma nastupovala s menom de Oliveira. Rodáčka (* 12. február 1973)z mesta Santa Barbara D´Oste, mesta vzdialeného 140 kilometrov od megamesta Sao Paulo. Jej rodisko je obklopené vrchmi, podobne ako Ružomberok. Aj preto sa jej mesto pod Tatrami páči. A páči sa jej i na Slovensku. Aj pod košmi v ženskej basketbalovej lige. "Osobne sa mi hralo dobre. Myslím si však, že Košičankám sme vo všeobecnosti dávali až príliš veľa priestoru," hovorí na margo zápasu, na ktorý nebudú Košičanky spomínať v zlom. Ako hodnotí skúsená basketbalistka tím Cassovie? "Košice majú mladý tím, dievčatá však proti nám prekypovali energiou. My sme hrali dosť nekoncentrovane, to bol zásadný rozdiel medzi oboma družstvami." Aj vďaka ružomberskej nekoncentrovanosti, možno podvedomému podceneniu súpera, tomu, že trénerka Hejková dávala veľký priestor "béčku", inkasoval Ružomberok 80 bodov. To sa mu nestáva ani v Európskej lige, aj keď toto prirovnanie nie je práve najtrefnejšie. "Tiež si myslím, že tých bodov, ktoré sme dostali, bolo trochu priveľa."
S Alessandrou sme sa pristavili aj pri porovnaní kvality slovenskej ligy. Brazílčanka hrala ligu doma, spoznala WNBA, kde v drese Washingtonu, New Yorku a Seattle pôsobila štyri roky, taliansku ligu. "Na Slovensku som ešte príliš krátko na to, aby som mohla porovnávať. Všimla som si však, že tu sa hra fyzicky založený basketbal, práve na tom je postavený, v čom sa odlišuje od toho, čo sa hrá trebárs v Taliansku," hovorí Alessandra, ktorá v drese (s číslom 15) Coma zviedla nejeden tvrdý zápas proti Ružomberku. V pamäti má trebárs ten z Final Fourr 1999 v Brne, kde Ružomberok získal prvý triumf v Eurolige. To ešte netušila, že sa raz oblečie do dresu slovenského majstra...
Slovákom je to známe, Ružomberok v slovenskej lige už pekných pár sezón nemá konkurenciu, nepozná, čo to je prehra, suverénne kraľuje. Z iného uhla pohľadu, ťažké zápasy hrá akurát v Európe, čo určite nie je pozitívom. "Je to moja prvá sezóna na Slovensku, takže to kraľovanie Ružomberka neviem posúdiť. Nemyslím, že ostatné tímy sú vyložene zlé, slabé, väčšinou však majú mladé hráčky, ktoré nemajú skúsenosti. Ružomberok však má naozaj vysokú úroveň, tú najvyššiu. Myslím si však, že je tu viac kvalitných tímov, ktoré by sa nestratili ani inde."
Nad Ružomberkom mnohí zalamovali rukami, káder sa rozpadal, hráčky odchádzali, tím mal stratiť svoju nadvládu. Nestalo sa, ružomberské žabky vysoko preskakujú všetko ostatné v lige, do včerajška mali na svojom konte dve víťazstvá (vo Wuppertale, doma s Pécsom) v Európskom pohári.
"Myslím, že súčasný Ružomberok má veľkú perspektívu." Baviť sa o cieľoch v lige asi nemá zmysel, takže čo medzinárodne? "Prvoradým cieľom je postup do Final Four a ja len dúfam, že sa nám podarí Európsku ligu vyhrať," hovorí Alessandra na margo súťaže, ktorú svojou intenzitou považuje za kvalitnejšiu ako WNBA. A dodáva: "Bolo by to ďalšie pekné víťazstvo v mojej kariére. Je to môj sen. Prišla som totiž do Ružomberka s tým, že chcem vyhrávať."
V reprezentácii nosí Alessandra číslo 14. V drese Brazílie sa jej darilo, v roku 1994 v ňom získala zlato na MS, v roku 1996 na OH v Atlante striebro, v minulom roku na OH 2000 v Sydney bronz. Ináč, v Sydney sa Alessandre darilo aj individuálne. Veď v celkovom hodnotení doskokov skončila so 76 doskokmi v 8 zápasoch na 2. mieste za famóznou Poľkou, obryňou Malgorzatou Dydekovou (v 7 zápasoch 85 doskokov), pred treťou Američankou Yolandou Griffithovou (70/8) a Austrálčankou Lauren Jacksonovou (67/8). Z hľadiska nastrieľaných bodov skončila so 115 bodmi na 7. mieste, ináč so 164 bodmi vyhrala jej krajanka "Janeth" Arcainová pred Dydekovou (143) a Jacksonovou (127). Alessandre k jej umiestneniu pomohlo i 12 bodov, ktoré nastrieľala ešte v základnej skupine Slovensku (76:60), 17 bodov vo štvrťfinále s Ruskom (68:67), 16 bodov v semifinále s Austráliou (52:64), 26 bodov v zápase s Kórejskou republikou (84:73 v predĺžení, v ňom dala práve súčasná hráčka Ružomberka 8 bodov)... Opýtali sme sa, či je Alessandra v reprezentácii Brazílie i v súčasnosti. "Som a dúfam, že budem aj na budúci rok, keď budú MS v Číne. To je môj najbližší reprezentačný cieľ, tam by som chcela uspieť," hovorí Alessandra, ktorá sa už nad otázkou, či vedenie brazílskej repre sleduje slovenskú ligu len šalamúnsky pousmeje. "Dúfam, že áno."
Brazílčanka je na Slovensku druhý mesiac, hádam už niečo zo slovenčiny pochytila. Alessandra prikyvuje. "Ak sa mate (v štýle axamate). Dovideňja. Dobru noc. Dobru hut. Jeden, dva, tri, styri, pet. Nedela. Pondelok. Piatok," predviedla nám svoju doterajšiu zásobu Brazílčanka. Ako vlastne komunikuje so spoluhráčkami a trénerkou Natáliou Hejkovou? Aj keď sme si všimli, že na ihrisku to bolo jednoduché. Postačilo krstné meno, zdvihnutá ruka či prst... "S juhoslovanskými hráčkami po anglicky, s Natalie Hejkovou taktiež po anglicky, s ňou však trošku i portugalsky," dodáva Alessandra, ktorú by ste mimo palubovky nespoznali. No, samozrejme spoznali, 196 - centimetrová Brazílčanka je neprehliadnuteľná - myslíme však skôr na intelektuálne okuliare. Ono, Alessandra naozaj intelektuálne založená je, zaujíma ju história a geografia, vie toho dosť napríklad o Československu, pred rokom ju doslova nadchla návšteva Varšavy a spoznávanie východnej Európy je pre ňu menším dobrodružstvom.
Dodajme, že reprezentantka krajiny samby a futbalu sa osobne pozná aj s futbalistami. S menovcom de Oliveirom - teda Denilsonom, Edmundom, Alessandra však uznáva hlavne Pelého. Brazílčanka sa nezaprie...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
