pojednávacej sieni. To čo videli, bol lesík a vinúca sa cesta, ktorú z obidvoch strán lemovali stromy, kríky a rôzna iná zeleň. Nádherná prírodná scenéria skytala pohľad, ktorý by určite zaujal aj oko filmára. V silnom kontraste s malebnosťou kraja bol však obraz, ktorý zachytila videokamera vo vnútri modrého Renaulta 19 odstaveného na odpočívadle medzi obcami Margecany a Štefanská Huta v okrese Gelnica.
Pohľad na mladého muža v kraťasoch a tričku, neveštil nič dobrého. Ležal na boku s hlavou zaborenou do sedadla spolujazdca a okolo tmavých vlasov sa mu rozlievala veľká kaluž zaschnutej krvi. Z polohy, v ktorej sa nachádzal bolo zrejmé, že pôvodne sedel za volantom…Videozáznam, o ktorom je reč, bol natočený na mieste, kde došlo 12. júna 1998 k vražde 30-ročného Ing. Štefana B. a o päť rokov mladšieho Maroša B. Išlo o jeden z množstva dôkazov, s ktorými sa v priebehu uplynulých dvoch dní pojednávania oboznámil senát, procesné strany a verejnosť.
Pohľad na zastreleného vodiča bol nepríjemný, ale v porovnaní s bezduchým telom jeho spolujazdca, ktoré našiel hľadáčik kamery v lesíku pod kopcom, prinajmenšom nevyvolával odpor a hrôzu. Hrôzu z toho, čo sa vo veľmi krátkom čase udialo s telom mladého človeka. Ležal na vyschnutých konároch s neprirodzene zohnutými nohami, akoby sa prevrátil na chrbát z pokľaku…Napriek tomu, že mal na očiach okuliare, dominovala uprostred jeho čela diera po guľke, po takzvanej rane istoty, ktorú mu uštedril vrah. Na zaschnutej i z rán vytekajúcej krvi sa popásali muchy a drobný lesný hmyz...
Bol to hrozný obraz, nehovoriac o vyzváňaní mobilu, ktorý už nebohý nemohol počuť a o tom, že znalec zo súdneho lekárstva nachádzal na jeho tele ďalšie a ďalšie rany a stopy po guľkách… Znervózneli aj muži zahrievajúci trestnú lavicu. Ich nepokoj prezrádzali nekoordinované pohyby nôh, mädlenie rúk a pohľady, ktoré si sem-tam vymenili… Iba jeden jediný človek v súdnej sieni sa nezúčastnil tohto smutného divadla, ktoré nenechalo ľahostajným nikoho z prítomných. Bol ním Jozef Š., jeden zo štvorice mužov vo veku od 24 do 36 rokov, ktorých prokurátor obžaloval z trestného činu vraždy. Tento Levočan sedel ako prikovaný, s pohľadom upretým do zeme…
Ako sme už písali, bývalý aktívny športovec karatista, zobral vinu za smrť obidvoch Košičanov len a len na seba. Priznal, že ich usmrtil výstrelmi do rôznych častí tela, a to zo zbrane, ktorú mal z čias, keď pracoval v istej bezpečnostnej službe. Ako vyplynulo z jeho výpovede, mužov, ktorí boli téměř jeho rovesníkmi, ho neviedla pomsta, ani nevybavené účty. "Jozef Č., ktorému som mal poskytnúť ochranu, mi v aute povedal, že sa má stretnúť s dvomi Košičanmi, ktorým dlhuje veľké peniaze. Povedal, že ich nemá a keďže posledný deň splatnosti bol v ten deň, povedal, že ich mám zrušiť, odstrániť, lebo ak nie, zruší on mňa, lebo už priveľa viem…" uviedol pred súdom obžalovaný, ktorý tvrdí, že si ho na vraždu najal Jozef Č.
Šokujúce bolo i jeho priznanie, že tzv. ranu istotu vypálil najprv do ležiaceho a už nehybného tela spolujazdca, ktorý pred ním utekal do lesa. Tú ďalšiu uštedril zranenému vodičovi, ktorý sa ešte hýbal…! Podľa obžaloby prokurátora sa to malo stať v prítomnosti Františka H. a Martina A. Obidvaja obžalovaní sa však od účasti na vražde dištancujú. A Jozef Č., ktorý dlhý čas figuroval v uvedenej kauze len ako svedok, tiež. V týchto dňoch predstúpili pred senát aj niektorí policajti, ktorí sa zúčastnili zadržania obžalovaných.
Hovorí kriminalista Jaroslav D. zo Spišskej Novej Vsi: "Naši košickí kolegovia mali podozrenie, že za dvojnásobnou vraždou stoja určité osoby, ktoré pochádzajú z nášho okresu. Poznal som miestne pomery a na zákroku, ktorý realizovali kukláči, som sa zúčastnil aj ja. Medzi podozrivými boli i traja z tu prítomných obžalovaných. Ja osobne som sa zúčastnil len predvádzania Františka H. Najprv sme ho hľadali doma, ale tam už nebol. Snažil sa ujsť autom a o tom, kde sa nachádza, sme sa dozvedeli z vysielačky. Keď nás videl, vystúpil z auta a chcel ujsť…Zaistili sme ho v poli, ktoré susedí s družstvom." Svedok dodal, že na otázku, kde je zbraň, František H. odpovedal, že nevie. Predviedli ho na Okresné oddelenie PZ Spišská Nová Ves a kým vypisovali tlačivá o jeho zadržaní, ich kolegovia postupne predvádzali ďalšiích podozrivých.
"Ja som mal informácie, že po mne idú policajti, ale nevedel som, že je to kvôli vražde. Myslel som si, že ide o Krompachy… A nech nerobia zo mňa vola. Nechytili ma v poli, ale na družstve, kde som šiel predať auto…Policajt, čo tu stojí, ma bil. Bol som pripútaný k radiátoru a skrvavený. On sedel na stoličke. Hovoril mi, aby som povedal čo viem, lebo Č. vypovedá na mňa. Pýtal sa tiež, či poznám Š. Nevedel som, že ide o Fitnesa, lebo som poznal len jeho prezývku. Ja tu môžem dostať 10 rokov a zadarmo," rozkričal sa František H. "Nehovorí pravdu, nebil som ho. Podávam na neho trestné oznámenie," zareagoval na výpoveď obžalovaného kriminalista. "Keď som bol zadržaný, na kriminálke v Košiciach mi púšťali nahrávky, na ktorých bolo počuť krik Františka H., keď ho bili…" pridal sa k spoluobžalovanému Jozef Č. Na bitku, ktorou si mali "nejakí" policajti z Košíc vynucovať priznanie, poukazoval aj Jozef Š.
Dokazovanie pred súdom sa blíži ku koncu. Ak sa nestane nič nepredvídané, verdikt súdu uzrie svetlo sveta už čoskoro.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
