"Som rád, že som sa toho dožil. A mohlo by nám to ísť aj rýchlejšie. A škoda, že niektoré názory už asi vôbec nebudú mať šancu uplatniť sa. Takže mám teraz v politike ľudí, ktorých mám rád, vážim si ich a niektorých zas naopak nemám rád, trebárs aj preto, že vôbec nemajú zmysel pre humor. Ale ani čo by sa vošlo za necht. Jednoducho, toto je dôležitá ľudská vlastnosť, niekto, kto ju nemá, je pre mňa úplne odpísaný. Práve preto, že sa nevie smiať a je iba márnomyseľný a vie sa usmiať, iba keď ho chválite. A či mal Cimrman prsty v 17. novembri 89´?
Ten už bol dávno mŕtvy. Ale my sme v tom prsty mali a som rád. Boli sme ako každé divadlo miestom revolučných mítingov, nehrali sme, lebo sme mali schôdze a štrajkovali sme. Spomínam si na to celkom rád."
Väčšina umelcov vstúpivších po "nežnej revolúcii" do politiky pár rokov po 17. novembri 89 opustila politikárčenie a sublimovala vo víre zarábania. Ale vy ste sa nikdy nevyhýbali povedať svoj názor na veci, ktoré hýbu spoločnosťou. Postavili ste sa na stranu pravdy aj v spore o riaditeľa verejnoprávnej Českej televízie.
"Nie je pravda, že sa rád púšťam do takýchto politických káuz, ako bol spor o verejnoprávnu televíziu. Ďaleko radšej by som ostal pri tej svojej psine a robil divadlo, už len z toho dôvodu, že keď sa postavíte na nejakú stranu, strácate časť divákov. Dostávam veľa dopisov, vždy keď sa do niečoho takého namočím a potom mi istá pani napíše: 'Práve nesiem vaše cédečka do koša. Doposiaľ som vás mala rada, ale po tom, čo ste urobili, do divadla už nevkročím.' Takéto sú to straty. Ale človek si memôže pomôcť, je tiež občan. A mňa niečo stále donúti, aby som sa k tomu vyjadril a už je zle. Ale bol by som bol rád, keby bolo takých záležitostí čo najmenej. Aby som sa mohol venovať tomu, čo viem. Ja totiž ani veľmi nedokážem myslieť politicky. Som predsa len humorista a komik a rád by som ostal pri tom remesle čo najviac."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
