za bližšie nezistených okolností fyzicky napadol a úmyselne usmrtil majiteľku domu Kláru H. A to takým spôsobom, že ju najmenej päťkrát udrel väčšou silou a prudkosťou bližšie nezisteným podlhovastým predmetom s ostrými hranami, pričom štyrikrát zasiahol jej hlavu. Kláre H. spôsobil pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri otvorených trieštivých vtlačených zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny. Teda, iného úmyselne usmrtil, čím spáchal trestný čin vraždy podľa paragrafu 219 ods. 1, Trestného zákona, za čo mu súd ukladá 12 rokov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaraďuje do tretej nápravnovýchovnej skupiny…" vyhlásil predseda senátu Krajského súdu v Košiciach včera na záver pojednávania vražednej kauzy.
Ján K. sa k spáchaniu uvedeného skutku nepriznal. "Nepopieram, že som sa s ňou často stretával, chodil som do jej domu. Raz prišiel aj jej muž. Pozerali sme porno. Niečo sme vypili, potom sme sa pohádali, aj pobili… Ale naposledy som bol u nej päť, možno i šesť mesiacov pred jej smrťou. V deň, keď mala byť zavraždená, som pil v krčme a okolo 21. hod. som sa vrátil domov, chvíľu som pozeral televízor a potom som si ľahol spať," uviedol na svoju obranu obžalovaný.
Alibi mu potvrdili aj matka a brat Anton, s ktorými býval pod jednou strechou. "Domov prišiel okolo 21,30 hod. Mudroval, mudroval, ale nakoniec si okolo desiatej ľahol spať. Keby chcel odísť, počul by som, ako otvára dvere a aj pes by sa ozval. Zobudil som sa o pol šiestej a dával som trošku pozor, aby nezobral nejaké veci, keď pôjde preč z domu. Baganče sú moje, boli zamknuté v dielničke, neviem ako sa na nich dostala krv tej zabitej ženy. Ja som ju nepoznal," uviedol pred senárom brat obžalovaného.
Z čítania výpovede Jozefa K. z prípravného konania však vyplynulo, že sa k vražde Kláry priznal. "Je pravda, že som podpísal zápisnicu, ale len preto, že ma policajti bili. Vedel som, že také priznanie pred súdom neobstojí," vysvetlil svoje počínanie obžalovaný. Ukázalo sa však, že to bolo inak: "Povedal, že sa chcel s Klárou pomilovať, ale ona nechcela, začala kričať a tak ju buchol po hlave... Vyťahoval sa, že on nie je žiadna padavka, ale tvrdý chlap a skúsený kriminálnik, čo strávil dokopy 13 rokov v base. Vraj, ako mu chceme dokázať vraždu, keď nemáme žiadne dôkazy, že to bol on. Smial sa, že sa toho veľa naučil od svojho otca, ktorý bol policajt. Keď sa dozvedel, že analýza DNA potvrdila, že na pracovnej topánke, ktorú občas nosil sa nachádza krv nebohej, začal vykrikovať, že mu jej vraždu nikdy neprišijeme. Zastrájal sa, že vyskočí z okna, čo aj chcel urobiť. Hádzal sa, búchal hlavou o okno a tak sme na jeho spacifikovanie museli použiť donucovacie prostriedky," uviedol Ladislav P., ktorý obžalovaného vypočúval.
Nebohá pani Klára žila v dedine plnej ľudí, ale ako vyplynulo z výpovedí jej najbližších príbuzných, keďže bola psychicky chorá, báli sa jej a komunikovali s ňou len veľmi málo. Podrobila sa viacerým psychiatrickým liečeniam a ľudia ju považovali za čudáčku. Po tom, čo ju manžel, ktorý sa mal podrobiť psychiatrickému liečeniu priviezol zo svojho košického bytu do jej domu v Mokranciach, tam žila sama. V kritickú noc ju medzi 23. a 24. hodinou videli vracať sa domov policajti, ktorí prechádzali po obci služobným autom.
Susedia a príbuzní pani Kláry pred súdom uviedli, že o tom, ako žila príliš veľa nevedeli. Niektorí vedeli z počutia, že sa občas stretáva s manželom a s obžalovaným. "Asi týždeň pred smrťou ma Klára navštívila v Moldave nad Bodvou, kde bývam. Sťažovala sa, že niekto od nej stále pýta peniaze a všetko jej berie. Meno toho muža však nepovedala a ani neopísala, ako vyzerá, i keď sa jej na to moja manželka viackrát pýtala," zaspomínal si na nebohú jej brat Arnošt S. "Bývala v dome oproti môjmu. Ľutovala som ju. Chodila k nám po vodu, niekedy si prišla uvariť sáčkovú polievku, lebo nemala ani plyn, ani elektrinu. Sťažovala sa mi, že nemá ani korunu, že jej manžel zobral všetko… Viem, že Jozef K. k nej chodil. Videla som ho tam každý týždeň. Niekedy sedel vonku s Klárou i s jej manželom a pili kávu," vypovedala suseda nebohej, ktorá však uviedla, že tri týždne pred jej zavraždením odišla na dovolenku, takže o tom, čo sa tam v posledných dňoch, či hodinách v jej dome dialo, nič nevedela.
Tieň podozrenia padol aj na manžela pani Kláry. Policajné preverovanie tejto stopy však ukázalo, že Jozef H. bol v čase vraždy hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Prešove. Bol umiestnený na uzavretom oddelení a jeho ošetrujúca lekárka i personál nemocnice vylúčili, aby sa mohol odtiaľ dostať nepozorovane von. "Boli sme zamknutí a stále nás kontrolovali. Nedalo sa odtiaľ ujsť, lebo hneď by zavolali policajtov. O tom, že je Klára zabitá, mi povedali policajti, čo za mnou prišli.Vypočuli ma a zobrali na odber krvi… Medzi Klárou a Jozefom K. boli dobré vzťahy. Skôr, ako sme sa vzali, za ňou chodil a pýtal 20 až 50 korún. Boli priatelia, ona ho ľutovala, pomáhala mu. Ja som sa s ním spoznal u nej. Raz sme sa pobili, lebo prišiel opitý a vykopol jej dvere. Tiekla mu potom krv z nosa, tak som ho umyl a odniesol som ho von," vypovedal pred súdom Jozef H.
Pravdou je, že v inkriminovanú noc Jozefa K. v Klárinom dome žiadny očitý svedok nevidel, ale ako vyplynulo z dokazovania pred súdom, usvedčuje ho rad nepriamych dôkazov. Ide najmä o krvné a trasologické stopy zaistené na mieste činu, ako aj listinné dôkazy a závery súdnych znalcov. Poloha, v akej pani Kláru našli nasvedčovala sexuálnej motivácii činu a zo zranení na rukách aj tomu, že sa bránila. Je pravdepodobné, že s tým prestala už po prvom údere do hlavy, ale páchateľ na ňu útočiť neprestal. U obžalovaného znalci zistili degradáciu osobnosti, ktorá sa týka vyšších citov a tiež morálnych, etických a sociálnych. Trpí chronickým alkoholizmom a pod vplyvom alkoholu je agresívny, bezohľadný, provokuje, ľahko sa nahnevá, neznesie odpor. Pohŕda pravdou, nemá zábrany klamať…
Päťdesiatdvaročný Jozef K. nebol v uplynulých desiatich rokoch trestaný, ale doposiaľ má za sebou 12 odsúdení a to prevažne za výtržnosti a násilné správanie, ktorého sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Napriek tomu, že sa od vraždy Kláry H. dištancoval, pričom svoju "nevinu" demonštroval pokusom o samovraždu a počas väzby aj hladovkou, po vynesení verdiktu šokoval nielen senát, ale všetkých prítomných v súdnej sieni. "Vzdávam sa odvolania. Nič nechcem, je to zbytočné," povedal vzápätí po tom, čo si vypočul verdikt, že dostal 12 rokov natvrdo. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
