Tvrdiť o Gojdičovi, že bol Slovák, nie je pravda

Marek Gaj, Medzilaborce

Bezpochyby najzaujímavejšou udalosťou posledných dní bolo vyhlásenie gréckokatolíckeho biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM za blahoslaveného. Sledovaním médií, ktoré túto udalosť na Slovensku približovali, som však sklamaný. Nedokážem sa vyrovnať s tým, že všetci o biskupovi Gojdičovi informujú ako o prvom Slovákovi, ktorý sa stal svätcom. Tvrdiť niečo také o jeho osobe je minimálne nepravdivé vzhľadom k jeho národnostnému pôvodu. Je o ňom všeobecne známe, že bol Rusínom a že nadovšetko miloval svoju cirkev a svoj rusínsky národ.

Vieme, že v čase pôsobenia P. P. Gojdiča ako gréckokatolíckeho biskupa v Prešove, založil Gréckokatolícke rusínske gymnázium a vo vyše 300 rusínskych obciach založil cirkevné gréckokatolícke rusínske základné školy. Dokázal udržať našu eparchiu vždy rusínskou i v čase najtuhšej maďarizácie a slovakizácie. Nezabúdal na to, že rusínsky národ je spätý, ba priam závislý od cirkvi. Toho si bol vždy vedomý. Paradoxom zostáva, čo sa s jeho eparchiou stalo po roku 1968, kedy bola gréckokatolícka cirkev obnovená. Zmenilo sa všetko. Politika gréckokatolíckej cirkvi je zameraná proti Rusínom a ich rozvoju. Prečo o tom konečne nezačať hovoriť? Už možno nebude lepšia príležitosť na to, aby si vedenie gréckokatolíckeho biskupstva uvedomilo, čo robí a aby v národnostnej otázke konečne niečo podniklo. To naozaj nikomu nevadí, to všetci súhlasíte, aby sa náš prekrásny východný obrad znetvoroval latinskými prvkami? Dnes sa už v mnohých chrámoch rusínskych obcí spieva liturgia „veselo" v slovenčine. To je výsledok práce vedenia našej „slávnej" eparchie. Keby Pán Boh dal a biskup Gojdič by na 10 minút ožil a prešiel sa po svojom úrade, iste by mu puklo srdce zo žiaľu a sklamania nad súčasnou situáciou. Kto z vedenia eparchie by mu to vysvetlil?

Prečo z nás Rusínov silou - mocou robíte Slovákov? Prečo z nášho biskupa Rusína robíte Slováka? Chápem, že sa teraz už ľahko buduje vaša budúcnosť na našich rusínskych hroboch. Ľudia však nie sú hlúpi, všetko vidia, ale sa boja ozvať. Nedokážu sa postaviť a vybojovať si svoju pravdu. Je to najväčšia chyba nás Rusínov. Doteraz nepochopím, ako je to možné, že preklad Evanjelia a Apoštolov v rusínskom jazyku, ktorý už existuje a má aj imprimatur (!), je podľa niektorých slovenských gréckokatolíckych kňazov, s ktorými som osobne rozprával, doslova biskupom Hirkom zakázaný. Prečo? Pokiaľ viem, imprimatur platí navždy! Prečo teda na náš rusínsky preklad slova Božieho to neplatí? Či to len v našej eparchii je to tak? Myslím si, že si Rusíni zaslúžia to, o čo sa snažia. Zaslúžia si žiť v svojich cirkevných tradíciách. My Rusíni sme predsa tu. Tu žijeme už veľa storočí, udržujeme svoje tradície východného obradu a sme takí, akí sme. Nedajme si svoje zobrať a znehodnotiť! Snažme sa o nápravu chýb minulosti.