suvenírmi a dekoratívnymi predmetmi, ktoré vysoko oceňujú zberatelia. Aj u homôlok však platí, že krása môže byť nebezpečná. Kým naše ulitníky škodia hlavne tým, že ohryzávajú sadenice, zeleninu, jahody či huby, homôlky sú jedovaté. Všetky sú dravce. Živia sa rybami, červami a inými morskými živočíchmi, ktoré usmrcujú jedovým ostňom. Niektoré homôlky však môžu poraniť alebo usmrtiť i človeka. Zatiaľ ich poznáme 11 druhov, ktorým človek padol za obeť.
Jedový osteň homôlky tvorí dutá ihlica z tvrdej chitinóznej hmoty uložený v osobitnom vačku vnútri tela živočícha. Vývod vačku ústi do zatiahnuteľného chobota v štrbinovitom otvore ústia mušle. Chobot vbodne alebo vystrelí osteň podobne ako harpúnu do koristi či domnelého nepriateľa. Viaceré homôlky vedia vystreliť harpúnu na krátku vzdialenosť. Nové ostne vznikajú v bočnej výduti harpúnového vačku. U človeka vyvolá poranenie homôlkou pálčivú bolesť, okolie rany sčervenie a opuchne. V ľahkých prípadoch príznaky pominú do 24 hodín. Ťažšie otravy sa prejavujú nekoordinovanosťou svalových pohybov, slabým pulzom a dušnosťou. V ťažkých prípadoch nastáva niekoľko hodín po poranení, niekedy aj skôr zástava dýchania.
Poznáme do 400 druhov homôlok. Hlavnou oblasťou ich rozšírenia je Indopacifik, len málo druhov žije pri atlantickom a tichomorskom pobreží Ameriky. Ich schránky sú zvyčajne vysoké 5 - 10 cm. Legendárna Sláva morí (Conus gloria maris) má nádhernú štíhlu ulitu vysokú až 16 cm, béžovú s jemnou kresbou taškovito sa prekrývajúcich trojuholníčkov rôznej veľkosti a farebnej sýtosti. Sláva morí patrí k nebezpečným krásaviciam, zasiahnutie jej harpúnou môže usmrtiť človeka. Sláva morí bola objavená roku 1777, avšak ostala nesmierne vzácnou. Do konca 19. storočia bolo známych iba niekoľko jej mušlí, v roku 1856 údajne len tri nepoškodené. Ich cena bola astronomická, vyššia ako keby boli zo zlata. Jediné známe nálezisko Slávy morí pri Filipínach zasiahlo v roku 1896 silné zemetrasenie. Predpokladalo sa, že v tom roku nájdený exemplár Slávy morí je posledný. Snaha domorodých potápačov nájsť túto vzácnu mušľu vyznievala naprázdno, vyžiadala si však obete na ľudských životoch v mori plnom žralokov a iných nebezpečenstiev. Na prekvapenie odborníkov i zberateľov však v nasledujúcich desaťročiach objavili Slávu morí pri jednom filipínskom ostrovčeku a neskoršie i pri Novej Guinei, ostrovoch Samoa, Fidži a v oblasti východnej Indonézie. Vždy to boli ojedinelé nálezy, cena Slávy morí predsa len poklesla.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia došlo k ďalšiemu veľkému objavu. V Bengálskom zálive našli vzácnu homôlku rovnakého tvaru a veľkosti ako Sláva morí, len sfarbenú do oranžova a s trocha odlišnou kresbou schránky, ktorá je hrubšia a výraznejšia. Odborníci nazvali novoobjavený druh vedeckým menom Conus bengalensis, v národných názvosloviach sa ujalo meno Sláva Bengálska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
