aj pre svoju neprebádanosť vznikol Národný park Poloniny až v roku 1997. V poslednom desaťročí dvadsiateho storočia postupne vznikala aj Medzinárodná biosférická rezervácia (MBR) Východné Karpaty.
Je to nevysoké, monotónne pohorie. Napriek tomu ide o jednu z najzaujímavejších rezervácii Slovenska. Leží v severovýchodnom cípe krajiny, pričom spomínanú MBR tvorí spolu s priľahlým územím v Poľsku a na Ukrajine. Najprísnejšie chránené sú pralesy a prirodzené lúky (poloniny).
Pohorie sa dvíha do výšky okolo 1000 metrov. Najnižšie položenou obcou je Ulič (260 m n.m.). Najvyšším vrchom je Kremenec (1221 m), na ktorom sa stretávajú hranice troch štátov. Hlavný hrebeň tvorí štátnu hranicu s Poľskom. Poloniny (Bukovské vrchy) patria do Východných Karpát (tie sa tiahnu celou Ukrajinou), na rozdiel od ostatných pohorí SR, ktoré tvoria Západné Karpaty.
Územie je budované flyšovými horninami (pieskovce a ílovce), ktoré sú hrubé viac ako 5 km. Tieto horniny dávajú pohoriu jednotvárny vzhľad. Niet tu extrémnych stanovíšť (odkryvy, tiesňavy, strmé svahy). Výnimkou je Riaba skala, ktorá vznikla rozsiahlym zosunom pôdy. V horninách sa našli rôzne vyhynuté mikroorganizmy (napríklad morské riasy). Pieskovce a ílovce sú ohrozené vodnou eróziou (rezerváciu preto veľmi ohrozujú holoruby) a keďže sú nepriepustné, je v nich málo podzemnej vody a ľahko tu vznikajú povodne. Ľahšie sa využíva voda povrchová, kvôli čomu vznikla vodná nádrž Starina s hrádzou vysokou až 50 m (zásobuje pitnou vodou veľkú časť východného Slovenska).
Do Polonin prenikli z východu aj zo západu mnohé druhy rastlín. Príroda je tu neporušená aj vďaka tomu, že súčasné osídlenie (ktoré je riedke) vznikalo až v neskorom stredoveku. Poloniny sú ukážkou, ako by vyzerala príroda, keby ju nemenil človek. Toto je pozoruhodné aj z hľadiska celej Európy.
Najväčšou zásobárňou druhov rastlín sú poloniny (planiny). Plytká pôda a silný vietor tu bránia rastu lesa. Miestami boli rozširované aj ľuďmi. Pri prechádzke poloninami nájdeme zvončeky jedľové, fialky dácke (v Karpatoch rastú len tu) a "do bludu" čučoriedok. Na rašelinisku pri Habure (západne od národného parku) rastie vzácny sedmokvietok európsky a mäsožravá rosička okrúhlolistá. Na vlhkých lúkach nájdeme vstavače (orchidei). Najrozšírenejšou drevinou je buk, ktorý často vytlačil akékoľvek iné stromy, ale aj podrast. Rastlinám totiž nevyhovuje nahromadené nerozložené lístie buka. Napriek tomu sa vyskytuje aj jedľa a javor.
V Poloninách žije 950 druhov hmyzu (veľa motýľov a chrobákov), ale aj vzácne slimáky či svietiaca dážďovka. Žije napríklad v hnijúcich pňoch (v pralese ich je dosť, pretože tu stromy umierajú postojačky) a na chrbte vylučuje svetielkujúcu tekutinu. Stavovce zastupujú mloky, salamandre, čierny bocian, či holub plúžik. Divočina je jedným z mála miest, kde dokážu žiť dravé vtáky (haje, orly, výr) a dravé cicavce (vlk, rys, medveď, kuna, jazvec, divá mačka). Prítomnosť predátorov dostatočne preveruje a triedi jeleniu a srnčiu zver od slabších jedincov. Preto ak tu poľovník zastrelí jeleňa, je dosť pravdepodobné, že to bude pekná trofej (to sa na miestach, kde je vyhubený vlk stáva málokedy, pretože u prestarnutej populácie bylinožravcov dochádza k úpadku a degenerácii).
Do Polonín prenikajú aj vzácne zubry. Umožňuje im to aj obrovská neobývaná plocha, ktorá vznikla vysťahovaním obcí v ochrannom pásme Stariny.
Poloninský národný park má aj iné zaujímavosti. Je tam napríklad výrazná absencia služieb. Do Novej Sedlice sa (popri nádhernej nádrži Starina) dostanete autobusom trikrát za deň. Je tu najredšia sieť turistických chodníkov zo všetkých pohorí Slovenska. Najznámejší je chodník z našej najvýchodnejšej obce cez Stužický prales (jedna z najvýznamnejších Národných prírodných rezervácií (NPR) na Slovensku), Kremenec, NPR Riaba Skala naspäť do Novej Sedlice. Zaujímavý je pochod pohraničným hrebeňom, na ktorom je aj poľské značkovanie s výrazne odlišne písanými časmi pochodu. V oblasti je len zopár penziónov. Aj vďaka tomu tam často nestretnete ani živú dušu, chodia sem hlavne zálesáci, ktorí radi spia pod širákom. Pre nich je určených zopár prístreškov v blízkosti chodníka. Predovšetkým pralesné spoločenstvá sú zahrnuté v šiestich NPR, z ktorých niektoré sú neprístupné. Za návštevu stoja aj drevené kostolíky v Ruskom Potoku, Uličskom Krivom, Topoli a inde. Sú to unikátne diela pri stavbe ktorých nebol použitý jediný klinec. Návštevníci tráviaci v oblasti dlhší čas určite nevynechajú návštevu Vihorlatu ani priľahlej CHKO Východné Karpaty.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
