Hlavnej, zbadáte obchod so značkovým tovarom a vstúpite. Rozhodnete sa, že by nebolo od veci kúpiť si vyšúchané bedrovky, preto pristúpite k pultíku, pekne sa pozdravíte a poviete čo máte na srdci. Lenže predavačka sa vám neunúva ani len odzdraviť, nie to aby vám ešte nejako vyšla v ústrety. Počkáte, kým si dokončí manikúru a svoju prosbu ešte raz zopakujete. Máte bod! Zaregistrovala vás. Namiesto toho, aby vás obslúžila, vám odvrkne, že to čo hľadáte je vzadu v poslednom regále. Tentokrát bez bodu. Ani jeden typ nie je ten, aký by ste si radi kúpili. Vysvetlíte predavačke, že bez jej pomoci sa asi nezaobídete, lenže tá vám iba stroho oznámi, že tu nie ste sám. Rozhliadnete sa po predajni, no nikoho nevidíte. Možno berie nejaké lieky pomyslíte si, a nenápadne jej naznačíte, že neplánujete kupovať vec za stovku. Ďalší bod! Pochopila. Prinesie vám tri páry nohavíc na vyskúšanie. Lenže to, kde sú skúšobné kabínky nepovie. No nič to, veď ich už nejako nájdete. V kabínke zistíte, že tie nohavice, ktoré sa vám páčia, sú v páse o 10 cm širšie. So sklopenými ušami opäť podídete k pultíku a poprosíte o užšie. Predavačka nechápavo pokrúti hlavou a opýta sa vás, prečo ich potom máte na sebe.

Keď jej poviete, že nemáte toľko času, aby ste sa stokrát prezliekali, nepochopí a šomrajúc vás vedie k regálu. Nervy sa vám napnú, ale vy sa ešte stále snažíte zachovať si chladnú hlavu. Bingo! Sedia vám ako uliate. Ešte jeden pohľad do zrkadla a o chvíľu znova postávate na mieste, ktoré by ste už vedeli opísať aj o polnoci. Chceli by ste zaplatiť, vypadnúť a už nikdy nevidieť tú nafúkanú a priblblú tvár. Lenže to si ešte vypočujete poznámku, či ste si svojim výberom istí, pretože cena vôbec nie je nízka. Z jej správania sa vám zakrúti hlava, no tentokrát sa neovládnete. Pripomeniete jej kto je tu pánom, poviete čo si o nej myslíte, tovar jej prinajmenšom zhodíte z pultu a odídete. A neskôr si uvedomíte, že ste urobili chybu. Dotyčná si svoje primitívne správanie aj tak neuvedomí, pretože ako sa hovorí "Bombaj stále ostane Bombaj" a "seno za ušami neskryješ"! S podobnými prípadmi sa však môžeme stretnúť aj v iných obchodoch. Prečo je to tak? Pretože ľudia si nevážia ani ľudí, ani prácu a ani peniaze. Okrem toho podnikatelia zamestnávajú prázdne "schránky" s IQ nižším ako hojdací koník. Na to ako by to malo vyzerať sa stačí pozrieť do blízkeho Maďarska či Poľska. Majitelia predajní sú počas dňa vo svojich predajniach (nie ako tí naši, ktorí chodia iba po tržby...) a so svojimi zákazníkmi komunikujú. Zamestnávajú príjemný a milý personál, ktorý je naučený venovať sa vám od momentu, kedy do predajne vstúpite, až kým neodídete. Ak by ste náhodou nič nekúpili, nemusíte sa obávať nepríjemných pohľadov a nevraživosti, pretože všade vám s úsmevom povedia, aby ste prišli zas!